Carmelo víťazoslávne oznámi Julianovi, že si ide zobrať Lucreciu za ženu. Ona sa mu zase snaží vysvetliť, že to nerobí len pre neho, ale aj pre otca, a že ich láska len všetkým spôsobila problémy. Julián ide do krčmy, kde sa opije pod obraz boží, zatiaľ ho jeho otec všade hľadá. Nájde ho otec Matias, ktorý ho vezme domov. V nemocnici sa Paulino preberie a vidí Lucreciu ako plače. Pýta sa jej čo sa deje a ona len odpovie, že sú to slzy šťastia, lebo je mu lepšie. Asuncion sa nepáči, že Carmelo donútil Lucreciu k svadbe, dodáva že je horší ako jeho otec, ale kvôli jeho pamiatke bude ticho a bude rešpektovať jeho činy. Rodolfo povie Matiasovi, že sa mu Justina ospravedlnila a požiadala o odpustenie. Rozmýšľa nad tým, že jej dá druhú šancu. Do toho vchádza Julian, ktorý s jeho myšlienkou nesúhlasí, ale že je mu to jedno, lebo odchádza zo San Pedra, ale bez Lucrecie. Carmelo sa priznáva Lucrecii, že sa do nej zamiloval hneď ako sa vrátila z Oaxacy a že jeho láska je úprimná. Lucrecia to cíti ináč a oboznámi Carmela s tým, že síce sa za neho vydá, ale nikdy jeho ženou nebude, nech od nej veľa nečaká. Carmelo chce byť ale trpezlivý. Testament Gabina sa číta priamo pred Teresou a Carmelom. Stojí v ňom, že majetok sa rozdelí na dve rovnaké časti, ale správcom Terezinej časti bude Carmelo až kým sa nevydá. Prekvapí ich aj dom v Rio Blanca o ktorom nevedeli. Rosario ide za Julianom a vyhráža sa, že keď sa k Lucrecii priblíži ešte raz prezradí Rodolfovi, že Paulinovým synom je Josue. Julian odchádza zo San Pedra a Lucrecia sa pokúša utopiť v rieke.
