Miluje jedlo, alkohol a rýchlu jazdu. Prežil 17 nehôd na motorke, má viacnásobný bypass a pozornosť si získava i svojimi kontroverznými vyjadreniami. Istý režisér ho raz prirovnal k veľkému a krásnemu nekontrolovateľnému kamiónu. To je Gérard Depardieu.
Rodiskom slávneho francúzskeho herca Gérarda Depardieu je malé mestečko 160 kilometrov vzdialené od Paríža, Chateauroux. Herec však na neho nespomína rád, detstvo, ktoré tu prežil nebolo to, ktoré si totiž vysnil. Otec bol alkoholik a matka jeho výchovu nezvládala. Viac než učenie násobilky ho priťahovala ulica. Už od ôsmich rokov trávil veľa času mimo domova, do školy chodil len vtedy, keď už nemal na výber. Živil sa drobnými krádežami. V trinástich rokoch sa rozhodol svoj takzvaný domov opustiť navždy. Na živobytie si zarábal krádežami áut a predajom pašovaných cigariet a akoholu americkým vojakom. Napriek svojmu stále ešte mladému veku sa tiež stal vďaka svojej mohutnej postave akýmsi bodyguardom miestnych prostitútok, s ktorými nadviazal i milenecké vzťahy. Precestoval veľa miest, až sa napokon ako 16-ročný dostal do Paríža.
Hoci sem prišiel len z rozmaru, ako spoločník kamarátovi, ktorý sa túžil stať hercom, bol to práve Gérard, ktorý našiel v divadle zaľúbenie. Kým pred pár rokmi bol, ako on sám povedal, „vagabund z ulice“, ktorý v ničom nenachádzal uspokojenie, zrazu ho našiel v hraní. Sprevádzali ho však pochybnosti o tom, či mu jeho slabé vzdelanie a pôvod nebudú prekážkou. Hoci hereckú školu na krátky čas opustil, rýchlo zistil, že bez hrania už nevydrží. Vrátil sa späť a pustil sa do tvrdej práce. S pomocou logopéda začal nielen plynulo čítať a hovoriť, ale snažil sa aj rozumieť tomu, čo vlastne čítal. Počas štúdia stretol Elisabeth Guignot, ktorú si vzal za ženu a ešte v ten rok sa im narodila prvá dcéra.
Depardieuovi sa začalo dariť. Získaval príležitosti po celom Paríži a to vo filmoch i v divadle. Kvôli svojej maskulínnej postave a drsnému výrazu tváre spočiatku získaval úlohy záporných hrdinov. Zlom v jeho kariére nastal v roku 1973, kedy ho režisér Bertrand Blier obsadil vo filme Les Valseuses, kde si zahral so svojimi spolužiakmi a častými hereckými partnermi, Patrickom Dewaerom a Miou-Miou. Napriek tomu, že film bol v očiach mnohých divákov silne kontroverzným, Gérardov výkon označili francúzski kritici za „svieži, nekonvenčný a priamo geniálny.“ V nasledujúcich rokoch sa Depardieuovi hrnuli ponuky jedna za druhou. Zahral si aj vo filme 1900 Bernarda Bertolucciho, kde získal po prvýkrát možnosť stretnúť sa so svojim vzorom Robertom De Nirom, ktorý ho v jeho začiatkoch veľmi ovplyvnil.
Prvú významnejšiu medzinárodnú cenu získal v roku 1980, kedy po prvýkrát spojil sily s legendou francúzskeho filmu Francoisom Truffautom. Posledné metro, film z obdobia druhej svetovej vojny, vyniesol Gepardieuovi sošku za najlepšieho herca na festivale v Cannes. Ukázalo sa, že Depardieu vie presvedčivo stvárniť nielen zlých chlapíkov, ale aj charakterové postavy. Prestal byť žánrovo vyhranený – rovnako dobrý ako v komédiách, bol i v dramách alebo fraškách. Spoločne s tým ukázal aj svoj iný dar – schopnosť pútavo písať. Jeho kniha v roku 1988, pod názvom Lettres volees (Ukradnuté listy) sa stala vo Francúzsku bestsellerom. Herec ju napísal adresujúc svojej matke, ktorá medzičasom zomrela. Depardieu už nebol pre Francúzov mužom s drsným výrazom tváre, ale človekom, ktorého drsný výraz predstavoval masku v reakcií na to, čo jeho spomienky ukrývali.
O tri roky si získal medzinárodné uznanie ako Cyrano de Bergerac v rovnomennom filme od Jeana-Paula Rappeneaua. Jeho stvárnenie veľkého literárneho hrdinu dojalo nielen francúzskych divákov, ale aj amerických kritikov, ktorí ho nominovali na Oscara. V konkurencií hercov ako Robert De Niro, Kevin Costner alebo Jeremy Irons síce napokon neuspel, no útechou mu bola aspoň menšia soška Cézara v Cannes. Po úspechu v Cyranovi sa Depardieu rozhodol viac sa zamerať na americké filmy. Zahral si v Zelenej karte alebo v Bogusovi. Striedal komédie s drámami. Zahral si i v Branaghovom Hamletovi alebo vo filme Gróf Monte Christo. Meno Depardiu v tom čase už poznal celý svet.
V roku 2005 oznámil, že končí s hraním. Pre francúzsky denník Le Parisien vtedy povedal, že sa objavil v 170 filmoch a nemusí už teda nikomu nič dodržiavať. Odpočínok, ktorý plánoval stráviť obklopený svojim milovaným vínom mu však dlho nevydržal. Práve jeho pitie mu mnohí novinári často predhadzujú. V minulosti sa im totiž chválil, že denne vypije aj šesť fliaš vína. V posledných rokoch sa však Depardieu zmenil. Schudol, prestal fajčiť, menej pije a začal sa správať slušnejšie aj k ženám. Po tom, čo ho kritizovali za jeho vyjadrenia smerom ku kolegyni Juliette Binoche, si viac dáva pozor na jazyk.
Prežil sedemnásť nehôd na motorke, má viacnásobný bypass, no vôľu k životu nestráca. Svoj neraz hektický spôsob života komentuje slovami, že si to inak už ani nevie predstaviť. Bez povestnej pracovnej fľašky vína už skoro ani netočí. Francúzi si však na to, kým Gérard Depardieu je, už dávno zvykli a dnes ich neprakvapí skoro nič. Ani jeho priateľstvo s Vladimirom Putinom, ani jeho občasné excesy či kontroverzné vyjadrenia. Francúzsky herec rozdeľuje všetkých, vrátane divákov – jedni ho milujú, iní nenávidia. Oproti tomu, ako to bolo v jeho detstve, to veľký rozdiel nie je.
