Zlatá éra Hollywoodu: VIDEO Takto vznikla továreň na sny a rástli herecké hviezdy

16.05.2018ZaujímavostiOd začiatku 20. do konca 60. rokov 20. storočia dominoval filmovému priemyslu štúdiový systém. Vďaka novým technikám a spôsobu produkcie vznikla tzv. továreň na sny. Pár odvážlivcov sa presťahovalo na okraj Los Angeles, do Hollywoodu. Štúdia sa sústredili na produkciu do obrovských "továrenských" filmových ateliérov a podarilo sa im ovládnuť svetový trh od produkcie cez reklamu až po premietanie. Nie nadarmo sa hovorí o "zlatej ére Hollywoodu".
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Americký filmový priemysel, v ktorom má dodnes Hollywood najdôležitejšie miesto, sa zrodil začiatkom 20. storočia v roku 1908. Skupina troch produkčných firiem založila prvý filmový trust Motion Picture Patents Company (MPPC). Spoločnosť slúžila k ochrane patentov na filmový materiál, kamery a projektory.

Vzostup "zlatej éry"

Okolo roku 1910 sa rôzne filmové spoločnosti na čele s niekoľkými židovskými migrantmi presťahovali na malé predmestie na západ od Los Angeles. Do Hollywoodu. V priebehu desaťročia ovládol systém, ktorý vytvorili, kinematografiu nielen v Spojených štátoch, ale na celom svete.  "Továrenské" štúdiá vyvinuli z hľadiska nákladov efektívne spôsoby výroby a zaručili tok filmov od producenta k spotrebiteľovi kúpou kinosál doma aj v zahraničí, čím získali monopol na filmovú zábavu.

Každé z hlavných štúdií vyvinulo so svojím charakteristickým logom vlastný štýl a zoznam režisérov, hviezd, výtvarníkov a technikov, ktorí filmom diktovali zvuk i podobu. Bezprostredne po nemej ére sa presadil klasický Hollywood, ktorému sa hovorí aj "Zlatý vek Hollywoodu". Pre obdobie od 20. do 60. rokov bola charakteristická efektívnosť nákladov, individuálny štýl jednotlivých štúdií, špecifický mód produkcie, distribúcie a uvádzania filmov. V tomto období sa do povedomia dostali aj prvé herecké mená a obrovské štúdiá.

Štúdiový systém alias "veľká päťka"

Zlatá éra Hollywoodu sa vyznačovala tzv. štúdiovým systémom, ktorý sa v tejto dobe presadil. Systém bol kontrolovaný tzv. "veľkou osmičkou" štúdií. Najsilnejšia však bola "veľká päťka". Medzi päticu najmocnejších a nejdôležitejších štúdií patrili MGM, Warner Brothers (Warner Bros), Twentieth Century Fox (20th Century Fox), Paramount a RKO Radio Pictures. Päť gigantov produkovalo vlastné filmy a vlastnili aj vlastné reťazce kín. 

Osmičku štúdií dopĺňala tzv. "malá trojka", a to United Artists, Columbia Pictures a Universal Studios (Universal Pictures alebo Universal). Na rozdiel od piatich lídrov na trhu nemali dostatočne veľký kapitál na produkovanie A-čkových filmov.

VEĽKÁ "PÄŤKA"

Vďaka obrovským finančným prostriedkom bolo najštýlovejším Metro-Goldwyn-Mayer (MGM). Vo vedení stál Louis B. Mayer a Irving Thalberg. Štúdio sa špecializovalo na rodinnú zábavu a len zriedka šli aj do kontroverznejších tém. Pýšili sa tým, že majú viac hviezd ako je na nebi - mali zmluvy s hercami ako je Greta Garbo, Clark Gable či Judy Garland. Medzi významné diela patrí Ľudia v hoteli (1932) či Spievanie v daždi (1952). Na čele Paramountu v časoch jeho slávy stál Adolph Zuckor. Štúdio sa vyznačovalo dekoratívnou veľkoleposťou a bolo najeurópskejším zo všetkých štúdií. Z amerických režisérov tu pôsobil zakladateľ štúdia Cecil B. DeMille a Billy Wilder, ktorý DeMilla a Paramount zhrnul v snímke Sunset Boulevard (1950).

Spoločnosť Twentieth Century Fox vznikla fúziou 20th Century Pictures a Fox Film a k veľkej päťke sa zaradila až neskôr v roku 1935. Štúdio malo osobitý štýl a vyznačovalo sa technickou uhladenosťou a eleganciou, o čo sa zaslúžil najmä Darryl F. Zanuck. Spoločnosť produkovala predovštkým muzikály, westerny, biografické snímky a biblické eposy. Na pracujúcu triedu sa orientovalo štúdio Warner Bros. Bolo známe svojou hospodárnosťou a žiadne zo štúdií nezachytilo veľkú hospodársku krízu tak, ako práve Warner Bros. 

Cyklus gangsteriek a sociálnych drám presne odrážal náladu tej doby. Zrejme najznámejším filmom z ich dielne je Casablanca (1943). RKO Radio Pictures sa sústredilo na produkciu filmov, ktoré ťažili zo svojich zmluvných hviezd. Najpopulárnejšími boli Fred Astair a Ginger Rogers. RKO neustále bojovalo s nedostatkom financií, napriek tomu v jeho produkcii vzniklo viacero kultových snímok - King Kong (1933), Občan Kane (1941) či Podozrenie (1941).

MALÁ "TROJKA"

Tri najslávnejšie hviezdy vtedajšej doby Douglas Fairbanks, Mary Pickfordová a Charlie Chaplin založili štúdio United Artists. Na rozdiel od iných však nedisponovali vlastnými ateliérmi, zmluvami s hercami ani technikov. Štúdio UA vystupovalo ako patrón a distribútor pre mnoho nezávislých producentov. V ich prodkucii vznikli filmy Svetlá veľkomesta (1931), Niekto to rád horúce (1959) či Sedem statočných (1960). 

Táto spoločnosť v roku 1979 stála aj za legendárnym Manhattanom Woodyho Allena. Medzi veľkými hráčmi sa podarilo preraziť Columbii vďaka dynamickému vedeniu tyrana Harryho Cohna a tvorivého Franka Capru. Universal Pictures na čele s Carlom Leammlom sa divákom spájalo najmä s hororovými snímkami, v ktorých boli významnými postavami Béla Lugosi a Boris Karloff.

Doba žánrových filmov

Zlatý vek Hollywoodu trval viac než 30 rokov a čo sa filmov týka, bola kinematografia mimoriadne žánrová. Väčšina filmov z tohto obdobia striktne dodržiavala charakteristické znaky istého žánru. S nástupom klasického Hollywoodu do raných 30. rokov boli rozšírené značne provokatívne a z morálneho hľadiska na vtedajšiu spoločnosť veľmi kontroverzné filmy. Ide napríklad o celý žáner gangsterských filmov alebo sexuálne odvážnych snímok. Toto krátke, ale slávne obdobie je známe ako pre-kodexové obdobie.

Nový tzv. PRODUKČNÝ KÓDEX

V roku 1930 prezident The Motion Pictures Producers and Distributors Association (MPPDA) Will Hays zaviedol Produkčný kódex, ktorý sa nazýval aj "Haysov kódex". Ten vyžadoval plnenie určitých vopred daných cenzúrnych opatrení. Kódex chápali ako menšie zlo voči zavedenie nechcenej štátnej cenzúre.


Od klišé po kultový pojem: B-čkový film prešiel obrovskou premenou


V praxi sa začal využívať až v roku 1934, kedy katolícku organizáciu Légia slušnosti pobúrili dva sexuálne provokatívne filmy z roku 1933, kde hrala Mae West. Po tomto sa kódex musel dodržiavať a vynútená vnútorná cenzúra významne ovplyvnila podobu klasickej hollywoodskej kinematografie. Produkčný kódex bol uplatňovaný až do konca éry klasického Hollywoodu v 60. rokoch, kedy ho nahradil ratingový systém - hodnotenie filmov, ktorý sa s obmenami udržal až dodnes.

GANGSTERKY

Gangsterka sa ako samostatný žáner vyčlenila s nástupom zvuku. Cyklus filmov tohto typu začala spoločnosť Warner Bros filmami Malý Cézar (1930), Verejný nepriateľ (1931) a Zjazvená tvár (1932). Tieto tri diela sa stali vzorom pre ďalšie kriminálky. Síce sa morálne princípy časom menili. základné rysy ostali zachované - mestské prostredie, slang, násilie, vzostup a pád krutého, ale ambiciózneho gangstra, jeho dievča, angažovaný novinár, skazený právnik, naháňačka v autách a nočné podniky. Obľúbeným námetom gangsteriek z tohto obdobia bola americká prohibícia.

Počas veľkej hospodárskej krízy vnímali ľudia gangstrov ako ľudových hrdinov, ktorí bojovali proti "váženej" spoločnosti. Do povedomia sa dostali herci ako Edward G. Robinson, James Cagney, George Raft či Humphrey Bogart. Z niektorých vplyvných kruhov sa neskôr ozvali sťažnosti, že tieto filmy zobrazujú skutočných gangstrov (Al Capone, John Dillinger) ako sympatických hrdinov. Produkčný kódex preto v roku 1934 stanovil, že "zločin sa bude prezentovať ako zlo, život zločinca sa bude odsudzovať a zákon vždy zvíťazí". Nastala záplava policajných filmov a počas 2. svetovej vojny gangsterka vymizla vďaka Hitlerovi Po druhej svetovej vojne sa žáner opäť objavil, no viac sa dbalo na psychológiu.


Mohlo by vás zaujímať: Od Cesty na Mesiac až po impozantného Avatara: Neuveriteľná história 3D animácie


MUZIKÁLY A BLÁZNIVÉ KOMÉDIE

Ďalšími žánrami, ktoré sa v tejto dobe zrodili, boli bláznivé komédie a muzikály. Bláznivé komédie sa zrodili z veľkej hospodárskej krízy a jej hlavnými prvkami bol súboj pohlaví, bezočivý humor a konflikt medzi boháčmi a chudobnou vrstvou. Filmy sa niesli v rýchlom tempe a často prinášali zvraty v deji. Výraznými hereckými postavami boli Katherine Hepburnová a Cary Grant. 

Muzikály boli žánrom, ktorý sa takisto zrodil počas veľkej hospodárskej krízy. Na stvárnenie vysnívanej krajiny, kde neplatia obmedzenia reality, sa hodil lepšie než akýkoľvek iný žáner. Hollywoodsky muzikál sa zrodil s nástupom zvuku a zlatej éry. Čerpal najmä z opery a operety, ale aj z kabaretného umenia. Spojenie sna a reality poskytlo tvorcom filmu obrovský kreatívny priestor v rámci komerčnej štruktúry v Hollywoode.


Mohlo by vás zaujímať: Film ako nástroj propagandy: VIDEO Od neškodného začiatku po podsúvanie názoru


Experimentovali s mnohými prvkami ako farba, ilúzia, animácia či surreálne dekorácie. Významným dielom zo začiatku muzikálovej tvorby je Veselá vodva (1934) s európskymi prvkami. Do popredia sa dostala dnes už legendárna dvojica Fred Astair a Ginger Rogers, ktorí si zahrali v deviatich muzikáloch, minidrámach s art deco pozadím. Do pozornosti sa dostali aj eskapistické filmy, ktoré dokázali diváka vytrhnúť z myšlienok na vlastný život a problémy. Hlavnými hrdinami voli väčšinou nekomplikované typy a dejová línia bola zrozumiteľná.

WESTERNY

Western patrí k najstarším žánrom a dokázal pozoruhodne kráčať s dobou. Silnou stránkou tohto žánru bola najmä kontinuita, známe témy boja dobra proti zmlu a typické znaky. Pre mnohých Američanov to bolo najvzrušujúcejšie obdobie v dejinách USA. Základnou témou je podmanenie si divokého západu. Zlatý vek westernu sa príznačne odohrával v zlatej ére Hollywoodu. Začal sa Prepadnutím (1939) Johna Forda a skončil s jeho Stopármi (1956). V oboch vynikal herec John Wayne.

ANIMOVANÉ FILMY

Prvé animátorské štáby vznikali na začiatku 20. rokov 20. storočia, aj keď animácia sa začala naplno rozvíjať už v roku 1908. Zo začiatku sa vyrábali krátke 10-minútové filmy, čo b olo možné vďaka zjednodušenej celuloidovej animácii, ktorá umožňovala preniesť pohybivé časti postavičiek bez potreby prekreslenia. V 20. rokoch dominoval filmu kocúr Félix Pata Sullivana, až kým neprišil Myšiak Mickey, hlavná postava vo filme Walta Disneyho Mickey kormidelníkom (1928). Od tohto roku sa animovaným postavičkám dostávalo takej slávy, ako reálnym hercom. Disneyho štúdio zefektívnilo výrobu animovaných filmov a upevnilo si pozíciu legendárnou Snehulienkou (1937) a filmom Fantázia (1940).

KLASICIZMUS

Klasický štýl vznikol v Hollywoode práve na začiatku zlatej štúdiovej éry. Klasická kinematografia vychádza z typických znakov realizmu. Strih sa v tomto prípade sanží o nenápadnosť, aby si diváci neuvedomovali manipuláciu s časom a priesotorm. Jedinou povolenou manipuláciou bola retrospektíva. Dôležité postavy boli vždy v strede záberu a zaostrené, ďalšie postavy dotvárali vizuálnu rovnováhu. Príbeh sa väčšinou odohrával v dvoch rovinách - vo vzťahovej, teda ľubostnej, a v rovine širšieho kontextu, v ktorom sa ocitajú. Na ceste za šťastným koncom prekonávajú hlavné postavy prekážky vďaka psychologickej motivácii. 

 

Pravidlá vznikli práve v štúdiovom systéme s cieľom poskytnúť vzor, ktorý by urýchlil produkciu a uľahčil uvádzanie filmov na trh, no nie všetci tieto pravidlá rešpektovali. Filmový klasicizmus dodnes dominuje komerčnej kinematografii vo svete od čistej komercie cez akademické scenáre až po dobrodružnejšej klasiky Martiny Scorseseho, Stevena Spielberga a Olivera Stonea. Medzi najznámejšie diela tohto žánru patrí Casablanca (1943) a Všetko o Eve (1950).

Pád "zlatej éry"

V roku 1948 najvyšší súd v USA rozhodol, že doterajšia balíčková metóda v rámci distribúcie filmov je nezákonná, rovnako ako vlastníctvo a prevádzkovanie reťazca kín. Videli v tom nesúťažné a monipolné trhové praktiky. Došlo ku kľúčovej zmene v hollywoodskom štúdiovom systéme, ktorá uvoľnila cestu rastúcemu počtu nezávislých filmárov a menším štúdiám. Filmárom, ktorí nedodržiavali vyššie spomínaný kódex MPPDA, hrozili desaťtisícové pokuty i bojkot. V neskorých 60. rokoch došlo k celkovému kolapsu hollywoodskeho štúdiového systému, ktorý prebehol zároveň s príchodom televízie, zvýšením počtu zahraničných a nezávislých filmárov a zavedením dôrazu na autorských hollywoodskych režisérov.

Autor: © Zoznam/AMaj

Foto: SITA/AP/Reed Saxon, Turner Classic Movies, Warner Bros, Universal Studios,

Tagy: Hollywood Spievanie v daždi Casablanca Greta Garbo Humphrey Bogart

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov