Keď sa dnes povie Quentin Tarantino, tak mnohým sa okamžite vybaví Pulp Fiction. Film, ktorý je dnes právom označovaný za kultový, oslavuje tento rok dvadsať rokov od svojho uvedenia. Pri tej príležitosti sme sa pozreli na to, ako vlastne vznikal.
Hoci fenomén Pulp Fiction zachvátil kiná až v roku 1994, nápad na „atypický gangsterský film“, ako ho Tarantino pracovne nazýval, prenasledoval režiséra minimálne od konca roku 1990. V tom čase však meno Quentin Tarantino nebolo až také známe a aj z toho dôvodu spoločne s Rogerom Avarym (ktorý neskôr spolupracoval aj na celovečernom filme)uvažovali o tom, že by z Pulp Fiction spravili len krátkometrážny film. „Bude to jednoduchšie a lacnejšie,“ hovorili si. Potom však prišli Gauneri a úplne všetko sa zmenilo.
Pulp Fiction tak, ako ho dnes poznáme, je neodmysliteľne spätý s holandským Amsterdamom. Práve sem sa Quentin Tarantino uchýlil po vyčerpávajúcej šnúre vystúpení s Gaunermi, aby sa mohol vrátiť ku projektu, ktorého realizáciu tak dlho odkladal. Amsterdam si nevybral náhodou. Potreboval miesto, kde bude mať nerušený pokoj na písanie. A práve to napokon našiel v tejto európskej metropole.
Jean-Claude van Damme: 10 pikošiek, ktoré ste o ňom nevedeli
V malej hotelovej izbenemal telefón a ani fax. Ba čo viac, nikto ho tu nepoznal a mohol sa voľne pohybovať po meste bez toho, aby ho naháňali lovci autogramov alebo ho obťažovali novinári. Veľa času teda trávil mimo hotelovej izby, napríklad v kaviarňach čineďaleko amsterdamského kanála. Pozoroval ho a zaznamenával na papier svoje myšlienky. Atmosféru Amsterdamu a jeho obyvateľovsi postupne zamiloval. Strávil tu tri krásne jesenné mesiace, počas ktorých jeho slová zaplnili množstvo pôvodne prázdnych papierov a keď už nevládal, zabehol do videopožičovne a pozrel si nejaký film.
Keď na konci roku 1992 odlietal späť do Los Angeles, spoločne s ním cestovali v príručnom kufri i stovky strán s nesúvislými informáciami o skupine kriminálnikov žijúcich na perifériiAnjelského mesta. To, čo vtedy vzniklo retrospektívne označil za „denník šialenca“ v narážke na chaotickosť a nekoherentnosť, no z dnešného pohľadu išlo o akýsi prvý náčrt neskoršieho Pulp Fiction. Vedel však, že potrebuje niekoho, kto dá tomuto denníku určitú koncepciu a potrebnú formu. Oslovil preto Lindu Chenovú.
Tajomstvá Harryho Pottera: Robina Williamsa nechceli ani zadarmo
S Lindou sa poznal už dlhšie. Keď ju požiadal o pomoc, spolupracovalas Robertom Townom, vtedy známym scenáristom legendárnej Čínskej štvrti a neskorším scenáristom dvoch častí Mission: Impossible. Práve v dokonalej symbióze medzi Chenovou a Towneho tímom objavil Tarantino to, čo i on sám potreboval. Niekoho, kto by s ním takmer žil, dýchal, súznil, ktoby mu dal okamžitú spätnú väzbu, ktorú tak potreboval. Kto by ho naviedol späť, ak by bol stratený.
Spolupráca medzi Quentinom a Lindou začala dlhými telefonátmi, v ktorých jej Tarantino predčítal zo svojho „scenára“. Tento koncept im však dlho nevydržal a čoskoro obaja pocítili potrebu osobného kontaktu, aby ich spolupráca na scenári mohla napredovať. Chenová teda vždy vyzdvihla Tarantina pred jeho domom a šli spolu, ako to nazývali, na polnočnú večeru (Tarantino šoférovať nikdy nemohol, čo bol dôsledok nezaplatených parkovacích lístkov - vodičský preukaz mu vzali).
Oboch spájal rešpekt k tomu druhému. Tarantino ju obdivoval za pomocRobertovi Townemu a pre Chenovú bol Quentingénius. Hocitrochu „šialený génius,“ ako o ňom hovorila. Tarantinove chyby krásyju neraz privádzali až do zúfalstva. „Jeho rukopis bol otrasný. Na jednej strane bolo až 9.000 gramatických chýb. Keď som ich opravila,snažil sa ich vrátiť späť, keďže sa mu to tak viac páčilo.“
NAJ filmové prešľapy: Tieto chyby ste si zaručene (ne)všimli!
Čas hral proti nim. Lawrence Bender a TriStar Pictureszaplatili stovky tisíc dolár za to, aby Pulp Fiction mohol vôbec vzniknúť atlačili na Tarantina, aby im čo najskôr dodal scenár. Nevyhnutné sa stalo skutočným a jedného dňa tak režisér zaklopal Chenovej na dvere jej domu v Beverly Hills, aby sa u nej dočasne ubytoval. V rukách držal len zopár kúskov oblečenia. Ľahol si na gauč, čím dal veľmi rýchlo najavo, že už sa tu cíti ako doma. Pustili sa do práce.
V máji 1993, teda približne polroka od začiatku ich vzájomnej spolupráce, bol scenár dokončený. Mal 159 strán a hoci Chenová chcela ešte robiť nejaké úpravy, nápis „posledný náčrt“, ktorý jej Tarantino adresoval v poznámke dával tušiť, že toto bude konečná podoba Pulp Fiction. A tak sa aj stalo. Film mal o rok na to premiéru vo francúzskom Cannes. Pulp Fiction sa napokon stal prvým nezávislým filmom v dejinách, ktorý zarobil vyše $200 miliónov dolárov. Z Umy Thurman a Samuela L. Jacksona spravil hviezdy prvej triedy, z bratov Weinsteinovcov producentských géniov a Johnovi Travoltovi doprial reštart jeho upadajúcej kariéry. Všetci boli spokojní. Hlavne diváci.
