Je pozlátená, postava na nej je nahá a túži ju vlastniť nejeden herec. Reč je o známej soške Oscara, ktorá sa každoročne na galavečeri udeľuje nielen najlepším hercom, ale aj režisérom, scenáristom, kameramanom alebo kostymérom. Ako vznikla, prečo sa volá Oscar, ako sa vyrába a čím je zaujímavá?
Azda niet väčšej spoločenskej udalosti vo svete filmu než je každoročné udeľovanie Oscarov. Či už na to nazeráme ako na snobskú prehliadku nevkusu, alebo naopak na merítko kvality (nielen filmového) vkusu, isté je to, že z udeľovania Cien Akadémie sa stal celosvetový fenomén. Pokrok, ktoré Oscary v priebehu desaťročí zaznamenali je obrovský.
Keď sa v roku 1929 udeľovali ceny po prvýkrát, žiadny podobne pompézny galavečer sa nekonal. 250 privilegovaných hostí sa v jeden večer zišlo na večeri v Hollywoode, kde sa rozdali ceny a hostia sa rozišli. Dnes sa však z Oscarov stal fenomén, ktorý ďaleko presahuje hranice filmu. Červený koberec, róby od svetových návrhárov, milióny divákov pred obrazovkami, to bolo niečo, čo dávna minulosť nepoznala.
Udeľovanie Cien Akadémie je dnes neodškriepiteľne späté so zlatou soškou nahého muža. Oscar, ako mu dnes azda každý povie, je 34 cm vysoký, váži 3.85 kilogramu a svojim dizajnom a spôsobom zhotovenia implikuje obdobie Art Deca. Je "len" pozlátený a nachádza sa na čiernom kovovom podklade. Zobrazuje rytiera, ktorý drží križiacký meč a stojí na kotúči filmu s piatimi lúčmi, ktoré „zastupujú“ hercov, scenáristov, režisérov, producentov a technikov, teda všetky najdôležitejšie zložky filmu.
Čítajte viac: Vytúžený Oscar im stále uniká: Naozaj si ho za svoje výkony nezaslúžili?
Fenomén vzniku Oscarov je úzko prepojený s osobou Cedrica Gibbonsa, írskeho imigranta, ktorý ako dieťa prišiel s rodičmi do USA. Gibbons sa v tridsiatych rokoch 20. storočia stal významnou persónou v rámci filmového priemyslu v USA. Bol jedným z tridsiatich šiestich zakladateľov Cien Akadémie a ako umelecký riaditeľ mediálneho giganta MGM bol tým, kto mal na starosti výslednú podobu pozlátenej sošky.
Na to, aby mohol vyhovieť požiadavke, potreboval vhodný model. Ten našiel v dnes už legendárnom mexickom hercovi Emiliovi Fernandezovi, ktorý bol kamarátom Gibbonsovej snúbenice. Tá mu navrhla Fernandeza, pretože vedela o jeho atletickej figúre. Emilio sa spočiatku zdráhal byť modelom pre sochu, napokon však súhlasil. Gibbons podľa neho zhotovil zlatú sošku, ktorá neskôr dostala meno Oscar.
Čítajte viac: Zlatého medveďa získala unikátna snímka zakázaného režiséra
Pozorný čitateľ si istotne povšimne, že označenie „Oscar“ je odlišné ako od mena jej zhotoviteľa, tak i modelu. V uplynulých desaťročiach sa objavilo hneď niekoľko príbehov a špekulácií odpovedajúcich na otázku odkiaľ sa vzal tento názov. Podľa jednej z nich dala zlatej soške meno „Oscar“ knihovníčka Akadémie Margaret Herricková, ktorej socha pripomínala jej uja Oscara.
Iní sa domnievajú, že autorom označenia je fejtonista Sidney Skolsky, ktorý ho použil v jednom z článkov v New York Daily News v roku 1934. Skolského využitie termínu „Oscar“ však odkazovalo ku žánru tzv. nízkej zábavy, čím chcel upozorniť na snobstvo, ktorým bola celá Akadémia nasiaknutá. Skolského označenie sa však napriek tomu ujalo a ešte v tom roku, ale už nie v tak hanlivom význame, ho použil i Walt Disney. Zlaté sošky sa však Oscarom začali nazývať až od roku 1939.
Čítajte viac: Hviezdny Will Smith o filme so synom: Najväčšia chyba jeho kariéry
Dnešné Oscary sa vyrábajú na zákazku v Chicagu. Ročne sa ich vyrobí nanajvýš šesťdesiat a v prípade, že nevyhovujú prísne stanoveným kritériám, tak sú okamžite zničené. Výroba jednej takejto sošky trvá približne dvadsať hodín a podieľa sa na nej dvanásť ľudí. Tvar pozlátenej sošky sa nezmenil od roku 1945, kedy došlo k menšej úprave v prípade výšky.
Zaujímavé je to, že herci, ktorí Oscara získajú, ho úplne nevlastnia. Ešte pred odovzdanímceny musia podpísať zmluvu s Akadémiou, podľa ktorej v prípade, že sa rozhodnú sošku ponúknuť na predaj, má práve Akadémia prednostné právo na kúpu a to len za jediný dolár. Toto pravidlo vstúpilo do platnosti v roku 1950 v snahe zabrániť tomu, aby sa Oscary stali predmetom dopytu a kúpy na voľnom trhu.
Čítajte viac: Hviezdny a očakávaný trhák: Idol žien bude mať po boku krásku
Pravidlo však neplatilo retroaktívne, takže niektoré pozlátené sošky získané pred rokom 1950 sa dostali do aukcií. Stevena Spielberga táto skutočnosť natoľko pobúrila, že v aukciách kúpil sošky pôvodne patriace Clarkovi Gableovi a Bette Davisovej a daroval ich späť Akadémií. Len pre predstavu, za Davisovej sošku zaplatil $578.000. Dokonca aj Michael Jackson sa takto dostal ku Oscarom, keď za jeden a pol milióna dolárov kúpil v dražbe sošku udelenú Davidovi Selznickovi.
Túžba vlastniť Oscara je zjavne silná.
