Filmový režisér, scenárista, výtvarník i kameraman, často nazývaný aj slovenský Fellini, má síce už úctyhodný vek, no je plný energie a neustále pracuje na nových projektoch.
Slovenská režisérska legenda sa narodila 30. apríla 1938 pri Spišskej Novej Vsi. Jeho filmový rukopis je typický alegóriami, fantáziou aobraznosti. Na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave študoval v rokoch 1953 až 1957 fotografiu. V ďalšom vzdelávaní pokračoval na pražskej FAMU, kde v roku 1966 absolvoval réžiu. Počas štúdia nakrútil niekoľko krátkych filmov, napríklad Strieborný vietor (1961) či Mlčení (1963). Pri tvorbe svojej absolventskej snímky Čekají na Godota (1965) sa inšpiroval hrou Samuela Becketta Čakanie na Godota.
Slovenské filmy: Kvalitné klenoty aj druhotriedne snímky
Poštúdiu vytvoril zopár filmov, no kvôli obmedzeniam azákazom vumeleckej tvorbe sa mohol venovať výlučne dokumentárnym filmom. Patril totiž ktým umelcom, ktorí sa príliš otvorene vyjadrovali k verejným záležitostiam. Vdokumentoch však jeho meno až tak neprekážalo, čo mu v podstate zachránilo kariéru, keďže ostal vkontakte so svojou profesiou.
Keď zasiahne cenzúra: Desať filmov, ktoré si niekde nepozriete!
Uvoľnenie prišlo vroku 1979, kedy sa konečne mohol vrátiť kréžii hraných filmov. Latku nasadil vysoko už svojím prvým filmom po desaťročnej pauze Postav dom, zasaď strom. Po menšom sklamaní sfilmom Nevera po Slovensky, prichádza vroku 1983 veľký triumf vpodobe adaptácie románu Petra Jaroša Tisícročná včela, ktorá je často hodnotená ako jeden zvrcholov Jakubiskovej tvorby aslovenského filmárstva vôbec.
Po úspechu však zmenil žáner aprešiel detského sveta, keď vytvoril Perinbabu či Pehavého Maxa astrašidlá. Mimochodom, Perinbaba sa radí knajkrajším slovenským rozprávkam, čo dokazuje aj fakt, že sa žiadne sviatky bez nej nezaobídu. Návrat zrozprávkových kruhov započal filmom Sedím na konári aje mi dobre, kde si jednu zhlavných postáv zahral aj valašský kráľ Bolek Polívka.
Slovenská rozprávka trhá rekordy: Úspešná v televízii aj za hranicami
Porevolučné obdobie začal filmom Takmer ružový príbeh (1990) asnímkou Lepšie byť bohatý azdravý ako chudobný achorý (1992). Na konci storočia priniesol cenami ovenčený film Nejasná správa okonci sveta (1997). Ten získal zo siedmich nominácií štyroch Českých levov. Zahrala si vňom aj režisérova žena Deana Jakubisková-Horváthová ale aj Vilma Janická, Lucie Vondráčková či Pavel Landovský.
Tragický osud Perinbaby, erotické scény herečky aj nestarnúca Alžbetka: Toto ste o filme nevedeli!
Vroku 2004 dokončil dlho očakávaný film Post coitum, ktorý sa však oproti svojim predchodcom úspechu nedočkal. Skôr filmových fanúšikov zaplavila vlna sklamania, pričom niektorí ani neverili, že takúto snímku vytvoril majster Jakubisko dobrovoľne. Oštyri roky neskôr chcel zrejme tento svoj filmový prehrešok odčiniť asfilmoval príbeh okrvavej grófke Bathory (2008). Už však na predchádzajúci úspech nenadviazal, no určite nešlo osklamanie.
Rok 2015 sa bude niesť vznamení Slovanskej Epopeje, filme oSvätoplukovi, ktorý mal Jakubisko vpláne natočiť ešte vroku 2009, ale režisérove zdravotné problémy a finančné záležitosti zasa raz zabrzdili umelecký rozvoj. Vspojitosti stýmto filmom sa hovorilo aj oškandále, keď agentúra organizujúca kasting zneužila meno Jakubiskovcov. Známa filmárska rodina tento prípad riešila spomocou právneho zástupcu.
