Kritička si poriadne zgustla na novom českom filme: Je to pornografia násilia!

11.09.2019Novinky v kináchKritička úprimnosťou a negatívnou kritikou nešetrila... Za "pornografiu násilia" označilo poľské vydanie časopisu Vogue film Pomaľované vtáča, premietnutý na festivale v Benátkach.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

"Presvedčenie, že na plátne nesledujeme skutočné udalosti, ale skôr krajne subjektívne spomienky, ktorých podobu určuje trauma, je jedinou obrannou stratégiou pre film českého režiséra Václava Marhoula, natočený podľa kontroverzného románu Jerzyho Kosińského," napísala recenzentka. Pripomenula, že keď sa knižka dostala v roku 1965 do kníhkupectva, niektorí ju oslavovali ako vrcholné dielo, zatiaľ čo iných pobúrila.

Hlavný hrdina, bezprizorný Žid či Cigán, osamelo putuje cez vojnou zničenú dedinu v bližšie neurčenej východoeurópskej krajine. Priestorom, ktorý po nepredstaviteľných ukrutnostiach stratil ľudskosť a stal sa miestom neľudského správania. Hrdina sa potáca od hororu k hororu - a hororom sa kritičke javí aj Marhoulov film.

"Akokoľvek kamera odvracia objektív od toho, čo je najukrutejšie, divák má napriek tomu pocit, že vidí príliš veľa. Zbierka sadistického správania, predvedená na plátne, by sa do recenzie nevošla. Sexuálne zneužívanie mužmi a ženami, pohanské obrady, zakopávanie do zeme, trhanie psom, útek cez pole mŕtvol, slalom medzi strelami. O obyčajnom bití, hladovaní alebo šikanovaní ani nehovoriac, rovnako tak o pohľadoch plných nenávisti."

Marhoulovi sa podarilo pre jednotlivé postavy získať "imponujúce skupinu skvelých hercov": Stellan Skarsgaard, Udo Kier, Harvey Keitel, Lech Dyblik, Julian Sands. Tí a ďalší prechádzajú cez plátno v niekoľkominútových epizódach, pričom niektorí sa museli naučiť hovoriť zmeskou jazykov regiónu. Barry Pepper vo svojej epizóde takmer celý čas mlčí: "Keď sa ozve, pochopíme prečo. Iní hovoria slimačím tempom, slabikujú ako deti."

"Hranice toho, čo sa na plátne smie ukázať a čo nie, sa posúvajú oddávna," pripustila autorka recenzie a pripomenula "béčkové" filmy či ospravedlňovanie krutosti v umeleckých dielach autorovou víziou, ako v prípade Larsa von Triera.

"Marhoul robí štylizovaný film, o čom svedčí aj výber čiernobielej palety farieb a zrnitosť filmového pásu. Na druhej strane sa ale zameriava na realizmus. Záleží mu na tom, aby sa emócie sprevádzajúce ďalšie a ďalšie traumy dotýkali diváka," píše recenzentka a dodáva, že podľa Juliana Sandsa sa také filmy robia preto, aby si ľudia pripomenuli hrôzy minulosti a aby sa už nikdy neopakovali. "Zámer je jedna vec, výsledok druhá. Tu sa bohužiaľ nekonali. Pomaľované vtáča často neúmyselne odbočuje do segmentu béčkových filmov," myslí si autorka, podľa ktorej filmová nadsázka v podobe šokujúcich scén plných násilia až príliš prekračuje hranice dobrého vkusu. A tiež zanecháva pocit nenaplnenia.

"Pobúrenie a šok sa postupne mení v ľahostajnosť. Tiež som mala chuť odísť z kina, ale nie preto, že som nemohla vydržať to, čo sa dialo na plátne. Tento štýl rozprávania ma jednoducho unudili. Nepotrebujem také filmy, aby som si pamätala a cítila. Poznám lepšie. Marhoulové stratégie sa odhaľujú a celok sa presúva do grotesky. Úporná fantasmagoria sa stáva pornografiou násilia. Pomaľované vtáča? Skôr zafarbený lišiak," uzavrela.

Zdroj: ČTK 

Foto: ČSFD, Video: YouTube/Totalfilm.cz

Tagy: kritika Pomaľované vtáča

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov