Osudovým pre ďalšiu hereckú dráhu sa mu stalo prvé stretnutie s režisérom Paľom Bielikom, ktorému ako malý chlapec rozbil okno a ten ho namiesto potrestania zavolal na konkurz na hlavnú detskú postavu vo filme Jánošík (1962).
Túto úlohu napokon aj získal. Vlado Černý účinkoval v desiatkach divadelných inscenácií, slovenských a českých filmov a televíznych seriálov. Bol pri zrode Divadla Astorka Korzo'90, na čele ktorého od roku 1995 stojí.
Narodil sa do rodiny vrcholových športovcov
Divadelný, filmový a televízny herec Vlado Černý sa v pondelok 21. júna dožíva 70 rokov. Vladimír (známy ako Vlado) Černý sa narodil 21. júna 1951 v Bratislave. Tu vyrastal u svojich starých rodičov, nakoľko jeho rodičia - vrcholoví športovci, žili prevažne v Prahe.
Jeho mama bola plavkyňa, otec Vladimír Černý takisto plával - bol držiteľom 17 titulov majstra Československa, vodný pólista a legendárny päťbojár. V modernom päťboji patril k absolútnej svetovej špičke, zúčastnil sa na desiatich Olympijských hrách a získal 11 titulov majstra Československa. Neskôr pôsobil ako funkcionár Medzinárodnej federácie moderného päťboja a biatlonu (UIPMB).
Od športu k filmu
Mladý Vlado Černý sa takisto začal venovať päťboju, zúčastnil sa na dvoch Majstrovstvách sveta. Jeho babka - ochotnícka herečka, ho však primäla aj k recitácii, čo zužitkoval ako detský herec. V desiatich rokov sa prvýkrát postavil pred kameru v krátkometrážnom filme Havko (1961). Lepšia ponuka, na úlohu malého Jurka Jánošíka vo filme Jánošík I., II. (1962), prišla od režiséra Paľa Bielika. Za účinkovanie vo filme Jánošík dostal svoj prvý honorár, za ktorý si kúpil bicykel značky Favorit.
Už ako študent účinkoval nielen vo filme, ale aj v televízii a divadle. Popri tom stíhal tiež šport. Definitívne rozhodnutie stať sa hercom urobil po prijatí na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Hneď v prvom ročníku ho však zo školy vyhodil profesor Karol L. Zachar, nakoľko nedodržal nariadenie, že počas štúdia nesmie ako študent účinkovať vo filmoch.
Zachránilo ho divadlo, v ktorom hral v hre Herodes a Herodias a po úraze Olda Hlaváčka, prišiel za ním profesor Zachar s ponukou, aby ho zaskakoval. Zachar ho takisto pozval aj na opätovné pohovory na VŠMU, ktorými úspešne prešiel. Školu dokončil v roku 1976 ako jeden z najobľúbenejších študentov profesora Zachara.
Založil legendárne Divadlo Astorka
Ešte pred ukončením štúdia herectva hral v Poetickom súbore Novej scény (1974-1981), v sezóne 1975-1976 bol členom hereckého súboru v Revue Bratislava a potom bol dlhoročným členom činohry Novej scény v Bratislave. Hosťoval i na doskách iných bratislavských divadiel, napríklad v Štúdiu S a Divadle na korze. Táto originálna bratislavská divadelná scéna sa od roku 1990 zmenila na súčasné Divadlo Astorka Korzo ’90 a Vlado Černý je od roku 1995 jej riaditeľom a súčasne externým hercom.
V divadelných kreáciách sa zameriava na výraznú kresbu typu a charakteru, prevažne s tendenciou ku komediálnemu umocneniu či karikatúre a je mu blízka poetika groteskného realizmu. Často ukázal zložitejší a mnohoznačnejší výraz. Z jeho divadelných postáv sú známe napríklad Jepichodov (Višňový sad), Sganarel (Don Juan), statkár Manilov (Mŕtve duše) či doktor Astrov (Ujo Váňa).
Svojrázne a vyhranené typy
Vo filmoch väčšinou hrával svojrázne, vyhranené typy, buď smiešne, či poznamenané charakterovými chybami. Režisér Július Matula ho obsadil do poviedky Motiv pro vraždu (1974), stvárnil mladíka Petra Cyrila, ktorého dievča Vieru znásilnil sused z chatovej osady. V ďalšom Matulovom krimi filme Muž na drátě (1985) hral podporučíka Verejnej bezpečnosti (VB) Bajgara vyšetrujúceho bankovú lúpež. Pomocníka kata Mydláře stelesnil v Lutherovom životopisnom filme o lekárovi Jánovi Jesseniusovi Svědek umírajícího času (1990) i v jeho seriálovej verzii Lekár umierajúceho času (1983). Objavil sa tiež v úspešnej slovenskej dráme z obdobia druhej svetovej vojny Nedodržaný sľub (2009).
Herca Vladimíra Černého často obsadzuje aj televízia do inscenácií, filmov i seriálov. Zahral si v známych tituloch ako Straty a nálezy (1975), Sváko Ragan (1976), Americká tragédia (1976), Tisícročná včela (1983), Kára plná bolesti (1985) alebo Portrét Doriana Graya (1988). V posledných rokoch zaujal napríklad v seriáloch Pod povrchom (2012), Búrlivé víno (2012), Doktori (2014), Pravá tvár (2017), Hotel (2018) alebo Najhorší týždeň môjho života (2021).
Za svoje divadelné herectvo získal v roku 2009 Výročnú cenu literárneho fondu za stvárnenie postavy Leva Nikolajeviča Tolstého v hre Jána Nováka Tolstoj a Peniaze. Bratom Vlada Černého bol uznávaný hudobník, zakladateľ kapely Tublatanka Juraj Černý (1961-2016). Herec je druhýkrát ženatý, spolu s manželkou sa starajú o jej dve deti z prvého manželstva. Z prvého manželstva má herec dnes už dospelého syna. Vlado Černý, ako bývalý športovec, inklinuje k športu vo svojom voľnom čase aj dnes. Ten delí medzi jazdectvo, hubárčenie na Záhorí a čítanie kníh.
