V začiatkoch kariéry hrala postavy zmyselných žien, ale s pribúdajúcimi rokmi potvrdila svoj všestranný talent a emocionálnu hĺbku, ktorú vdýchla stvárňovaným charakterom. V roku 1996 vyhrala Oscara za film Mŕtvy muž prichádza (1995) za úlohu mníšky, ktorá pomáha väzňovi v cele smrti. V pondelok 4. októbra má obľúbená americká herečka Susan Sarandonová 75 rokov.
Susan Sarandonová sa narodila ako Susan Abigail Tomalin 4. októbra 1946 v New York City. Počas štúdia dramatického odboru na Katolíckej univerzite (Catholic University of America) vo Washingtone v rokoch 1964 - 1968 sa zoznámila s hercom Chrisom Sarandonom a v roku 1967 sa za neho vydala. Rozviedli sa po 12 rokoch v roku 1979. Druhýkrát sa už nevydala.
V roku 1969 šla spolu s manželom na casting pred nakrúcaním drámy Joe (1970). Chris rolu nedostal, ale Susan obsadili do hlavnej úlohy. Objavila sa tiež v malých filmových rolách a televíznych projektoch, napríklad v telenovele A World Apart (1970), zahrala si tiež v obľúbenej komédii Mortadela talianskeho režiséra Maria Monicelliho (1971).
V roku 1975 hrala v kultovom hororovo-komediálnom muzikáli The Rocky Horror Picture Show a po boku Roberta Redforda sa objavila vo filme Veľký Waldo Pepper (The Great Waldo Pepper). V snímke Atlantic City (1980), ktorá jej priniesla oscarovú nomináciu, stelesňovala na jednej strane objekt mužskej túžby, no zároveň aj ženu obdarenú inteligenciou a dávkou nezávislosti.
Na filmovom plátne sa ďalej objavila ako moderná Ariel v komediálnej dráme Tempest (1982) a ako vedkyňu, ktorá sa stala upírkou, ju mohli diváci vidieť spolu s Catherine Deneuve a Davidom Bowiem v horore Hlad (Hunger, 1983).
Jedného zo životných partnerov našla počas natáčania
V roku 1987 hrala v snímke Čarodejnice z Eastwicku (The Witches of Eastwick) režiséra Georgea Millera. Vo filme, ktorý osciloval medzi komédiou a hororom, upútal aj Jack Nicholson. Zvodnú Annie Savoy zosobnila v romantickej komédii Durhamskí býci (Bull Durham, 1988), kde si zahral okrem Kevina Costnera aj Tim Robbins, ktorý sa neskôr stal jedným z jej životných partnerov (v rokoch 1988 - 2009). Predtým randila štyri roky s talianskym režisérom Francom Amurrim (1984–1988).
V 90. rokoch herečka získala ďalšie nominácie od Academy Award. Za úlohu servírky, ktorá sa stala vrahyňou, vo feministicky ladenej road movie Thelma a Louisa (1991) síce filmová cena do jej rúk neputovala, no film získal Oscara za najlepší pôvodný scenár. Pred kamerou sa ako matka, ktorá sa snaží zachrániť svojho ťažko chorého syna, objavila znova pod režisérskym vedením Georgea Millera v dráme Liek pre Lorenza (Lorenzo’s Oil, 1992) a presvedčivý výkon podala aj v thrilleri Klient (The Client, 1994).
O rok neskôr herečka stvárnila rehoľnú sestru Helen v psychologickom filme na základe skutočných udalostí Mŕtvy muž prichádza (Dead Man Walking), pod ktorý sa ako scenárista a režisér podpísal Tim Robbins. Susan Sarandonová za svoj výkon získala Oscara a snímkou sa v USA podarilo otvoriť verejnú debatu o treste smrti.
Vynikla aj v komédiách, angažuje sa aj v charite
Komediálnejšie portréty žien vytvorila vo filmoch Igby (Igby Goes Down, 2002) či Elizabethtown (2005), k dramatickejšiemu prejavu sa vrátila vo vojnovom thrilleri V údolí Elah (In the Valley of Elah, 2007). V roku 2009 patrila medzi jej známejšie snímky fantasy dráma Pevné puto (The Lovely Bones), o rok neskôr príbeh zo sveta biznisu režiséra Olivera Stonea Wall Street: Peniaze nikdy nespia (Wall Street: Money Never Sleeps).
V roku 2012 sa objavila v sci-fi komédii Robot & Frank, v thrilleroch Smrteľné lži (Arbitrage), Pravidlá mlčania (The Company You Keep) a takisto vystriedala viacero postáv v ambicióznej literárnej adaptácii románu Davida Mitchella v mysterióznom sci-fi s názvom Atlas mrakov (Cloud Atlas).
Nasledujúci rok hrala napríklad vo viacgeneračnej rodinnej komédii Veľká svadba (The Big Wedding). Charakter sarkastickej babičky transrodového teenagera vytvorila v komediálnej dráme Tri generácie (3 Generations, 2015) a opäť sa v úlohe matky predviedla v dráme Viper Club (2018).
Susan Sarandonová je známa aj svojou sociálnou i politickou angažovanosťou. Podporuje charitatívne organizácie, bojuje aj za práva homosexuálov. V roku 2018 ju polícia spolu s ďalšími demonštrantmi na istý čas zatkla a obvinila z nezákonného protestu proti vládnej migračnej politike a oddeľovaniu detí od rodičov na americko-mexických hraniciach. Jej posledným partnerom bol Jonathan Bricklin (2010–2015). Má tri deti.
