Franco Nero patrí k hereckým hviezdam svetového formátu. Stále aktívny umelec celkom natočil viac ako 150 filmov. Na filmovom plátne bol veľakrát kovbojom, banditom, hrdinom aj zloduchom. Najviac zo všetkého si ho ale pamätajú starší aj mladší diváci ako cibulára v komediálnom spaghetti westerne Vôňa cibule (1975), ktorý je považovaný dodnes za jednu z najlepších ukážok žánru. Od narodenia významného herca Franca Nera uplynulo v utorok 23. novembra 80 rokov.
Francesco Clemente Giuseppe Sparanero, známy pod umeleckým menom Franco Nero, sa narodil 23. novembra 1941 v meste Parma na severe Talianska. Už v mladosti spoluorganizoval divadelné inscenácie a spieval v miestnom opernom zbore aj v jazzovej kapele. Po strednej škole krátko študoval ekonómiu v Miláne, no toto univerzitné vzdelanie zanechal a ďalej svoj talent rozvíjal v divadle Piccolo Teatro di Milano.
Začiatkom 60. rokov minulého storočia sa presťahoval do Ríma, kde začínal s menšími úlohami. Do sveta filmu vstúpil drámou Pelle viva (1962) a už jeho prvá titulná úloha v klasickom westernovom príbehu Django, do ktorej ho v roku 1966 obsadil Sergio Corbucci, vzbudila záujem publika. V tomto období sa taktiež predstavil ako Ábel vo veľkofilme Biblia. V roku 1967 si zahral v historickom muzikáli Camelot (1967). Za postavu rytiera Lancelota na dvore kráľa Artuša vo filmovej verzii tohto broadwayského muzikálu získal nomináciu na Zlatý glóbus.
Nerov výkon vo filme Vôňa cibule vyvoláva úsmev na tvári divákov dodnes
Spolu s Claudiou Cardinale sa objavil v mafiánskom filme Deň sovy (Il giorno della civetta), ktorý taliansky režisér Damiano Damiani nakrútil v roku 1968. Po boku Anthonyho Quinna sa ako jeho verný druh predviedol vo westerne Hluchý Smith a Johnny Ears (Amigos, Los, 1973). V dobrodružnej snímke Biely tesák (Zanna Bianca, 1973) nakrútenej na motívy presláveného románu Jacka Londona stelesnil odvážneho žurnalistu Jasona Scotta.
Taliansky režisér Enzo G. Castellari mu v roku 1975 dal príležitosť v paródii na spaghetti westerny s názvom Vôňa cibule (Cipolla Colt). Nerov výkon v úlohe pestovateľa a neochvejného konzumenta cibule, s ktorou dokonca aj bojuje, vyvoláva dodnes úsmev na tvári divákov.
Oveľa vážnejšiu rolu získal v talianskej kriminálnej dráme Úctyhodní ľudia (Gente di rispetto, 1975). Pod vedením Castellariho si zahral indiánskeho miešanca, ktorý predviedol krvavú pomstu svojim nepriateľom vo westerne Odplata (Keoma, 1976).
Aj napriek nedostatočnej znalosti angličtiny bol súčasťou britskej a americkej filmovej produkcie, ktoré reprezentujú snímky The Virgin and the Gypsy (1970), Oddiel 10 z Navarone (Force 10 from Navarone, 1978), či akčný film Biely nindža (Enter the Ninja, 1981).
Nemecký režisér Rainer Werner Fassbinder mu ponúkol rolu homosexuálneho poručíka Seblona vo filme o ľudských citoch a túžbach Querelle (1982). V roku 1987 snímkou Django sa vracia (Django 2: il grande ritorno) nadviazal na hit zo šesťdesiatych rokov. Vedľa Brucea Willisa ho diváci mohli vidieť v americkom thrilleri Smrtonosná pasca 2 (Die Hard 2, 1990).
Nero si nielen zahral, ale bol aj spoluatorom westernu Jonathanova pomsta (Jonathan degli orsi, 1993), ktorý opäť režíroval Castellari. Maďarský režisér Gábor Koltay mu dal príležitosť prezentovať sa v historických drámach Honfoglalás (1996) a Sacra Corona (2001).
Jakubisko ho obsadil do dvoch filmov
V roku 2004 sa zhostil postavy zvodného fotografa Bakchusa v komédii nabitej sexom Post Coitum v réžii Juraja Jakubiska. Ten ho obsadil aj do historického filmu Bathory (2008), kde Nero stvárnil kráľa Matyáša II. Pred kamerou účinkoval aj v nemeckej krimikomédii Miláčik, som vrah (Mord ist mein Geschäft, Liebling, 2009) i v americkej romantickej komédii Listy pre Júliu (Letters to Juliet, 2010). V roku 2012 si zahral vo westerne Divoký Django (Django Unchained) od Quentina Tarantina.
V posledných rokoch bol súčasťou filmov ako napríklad Otzi, muž z ľadu (Der Mann aus dem Eis, 2017) či Prípad Collini (Der Fall Collini, 2019). Počas medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach získal v roku 1995 ocenenie Hercova misia. Na moskovskom medzinárodnom filmovom festivale si v roku 2017 prebral cenu za výnimočný príspevok svetovej kinematografii.
Jeho osudová žena
Jeho vzťah s anglickou herečkou Vanessou Redgrave sa začal v roku 1966, keď sa stretli na nakrúcaní filmu Camelot (1967). V roku 1969 sa im narodil syn Carlo Gabriel Redgrave Sparanero, ktorý je známy profesionálne ako Carlo Gabriel Nero a je v súčasnosti scenárista a režisér.
Po rozchode na mnoho rokov, počas ktorých sa obaja mali vzťahy s inými ľuďmi (Nero randil s herečkami Catherine Deneuve, Goldie Hawn a Ursulou Andressovou) sa opäť dali dokopy a uzravreli manželstvo 31. decembra 2006.
