Vo štvrtok 23. marca uvedú na plátnach slovenských kín česko-slovenský film Masaryk režiséra Juliusa Ševčíka. Snímka vykresľuje dva roky života českého diplomata a politika Jana Masaryka, ktorý bol verejnosti známy predovšetkým ako syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka.
Jan prežil život bohéma, miloval ženy, hudbu, veľké gestá aj zápasy. Nespútanosť extravagantného umelca bojovala však vo vnútri jeho duše asrdca smorálkou apovinnosťou úradníka adiplomata a aj keď veľkú časť života precestoval, nikdy nezabudol na krajinu, zktorej pochádzal, na republiku, ktorú založil jeho otec.
Dramatický príbeh, venovaný osudu veľvyslanca aneskoršieho československého ministra zahraničia, sa vracia do doby tesne pred druhou svetovou vojnou. V30. rokoch vrcholí Masarykova diplomatická kariéra. Jan tento čas trávi prevažne vo Veľkej Británii, kde sa snaží presvedčiť svetové mocnosti, aby sa postavili na stranu Československa.
Muž, oceňovaný aj ako brilantný rečník, zábavný spoločník amilovník života, ktorý hľadá únik pred svojím menom azodpovednosťou pred sebou samým vhýrivom živote, alkohole, drogách asebatrýznení, sa ako veľvyslanec vLondýne zrazu stráca zverejného života a prerušuje kontakt spolitickými kolegami apriateľmi. Na pozadí historických udalostí sa tak odohráva napínavý životný príbeh okúzľujúceho, ale nevyrovnaného muža ajeho márny boj obudúcnosť vlastnej krajiny.
Mohlo by vás zaujímať:Obrovský triumf historickej drámy: Masaryk úplne ovládol Českého leva!
Na scenári ksnímke sa spolu so Ševčíkom podieľali Petr Kolečko aAlex Koenigsmark. Príbeh je podľa slov režiséra čiastočnou fikciou. „Vo filme sme presní všade tam, kde chceme byť presní. Všetky udalosti okolo Mníchovskej dohody sú tak, ako boli, dokonca sme čerpali nielen zhistorických knižiek, ale mali sme kdispozícii aj dlhé štósy autentických depeší medzi ministerstvami. Pokiaľ ide oamerickú linku, tak Jan Masaryk vtej dobe vUSA rozhodne bol, no postava nemeckého psychiatra nie je skutočná, to je tak trošku autorská licencia, aby bol ten príbeh osobnejší. Pre mňa bolo najdôležitejšie hovoriť tak oMníchovskej dohode, ako aj oduši Jana Masaryka avtom vychádzame zo skutočnosti tak, ako bola. Pri tvorbe celého konceptu vychádzal do veľkej miery zknižky Jan Masaryk - pravdivý příběh od Pavla Kosatíka, čo je dnes náš najznámejší historik ašpecialista na dobu prvej republiky. Ztejto knižky sme skladali psychologický profil Masaryka. Je veľmi detailná asú tam veci, ktoré myslím, že dodnes nikto netušil, ato bolo na tom hrozne zaujímavé,“ poznamenal počas dnešného stretnutia smédiami Julius Ševčík, ktorý vraj scenár vyvíjal celých päť rokov.
„Prvý nápad natočiť film oJanovi Masarykovi mi prišiel zhruba pred piatimi rokmi a po celý ten čas až do natáčania sa ten scenár formoval, nie je teda napísaný len tak na kolene. Už na začiatku som mal zároveň predstavu, že chcem robiť film oMasarykovi v čase Mníchovskej dohody, to bola moja primárna predstava. Od začiatku som vedel, že nechcem robiť nejaký časozberný dokument, vktorom sa dozviete všetko od Janovho detstva až po smrť, prišlo mi zaujímavejšie zobraziť ho v čase, keď sa vysporiadava snajťažším obdobím svojho života. Na snímke sa zároveň podieľal aj americký dramaturg, vďaka nemu je film pútavejší azrozumiteľnejší,“ uviedol režisér.
Jeho želaním vraj je, aby sa ľudia začali pozerať na československé dejiny sväčším nadhľadom. „To je dôvod, prečo je vo filme venovaný taký priestor hre oštát. Chcel som, aby ľudia začali dejiny vnímať trošku inak ako len čierno alebo bielo avcítili sa do toho, akými peripetiami ten náš spoločný štát prechádzal. Bol by som rád, keby sa na to začali pozerať trošku inak ako stakou optikou, že kto zlyhal akto vyhral, pretože tak to nie je ani vživote, ani vpolitike avničom inom,“ priblížil Ševčík.
Postavu Jana Masaryka vsnímke stvárnil Karel Roden, ktorý za svoj výkon získal už druhého Českého leva. „Som strašne rád, že Karel do toho šiel. Myslím, že jeho výkon vtom filme je naozaj fenomenálny apokiaľ ide oto, prečo som si ho vybral... Mne sa strašne páči Karlovo poňatie tej postavy, stretli sme sa v tom, že Jan nebol nejaký chlapák alebo nejaká nadrozmerná figúra, ato je kľúčové. Myslím, že by sa určite našiel aj iný pohľad na to, ako tú postavu hrať, ale vtomto sme si sKarlom veľmi sadli. Bolo to hrozne fajn asom strašne rád, že Karel Roden vo filme je,“ podotkol režisér.
Spoluprácu na snímke si chváli aj samotný Roden. „Bola to hrozne príjemná práca, mám to celé ako jednu krásnu spomienku. Nebolo to úplne jednoduché, no ten film má krásny scenár, tá postava je veľmi pekne vrstevnato napísaná, takže som sa ako herec len nechal unášať tým príbehom. Apotešilo ma aj to, že som mal možnosť opäť hrať vangličtine, to umňa vyvolalo tiež veľmi príjemné pocity. Bola to krásna práca,“ povedal Roden.
Eduarda Beneša si vsnímke zahral Oldřich Kaiser aMasarykovho psychiatra stvárnil nemecký herec Hanns Zischler. Vústrednej ženskej úlohe sa vo filme objavila španielska herečka Arly Jover. Drámu, ktorá získala na tohtoročnom udeľovaní Českých levov spolu dvanásť ocenení, finančne podporil Státní fond kinematografie aslovenský Audiovizuálny fond.
