Milovaný aj nenávidený. Miroslav Válek zomrel v roku 1991, doteraz sa ale považuje za jednu z najrozporuplnejších postáv slovenského kultúrneho a politického života. Skvelý básnik, zároveň však komunistický minister kultúry. Po štyroch rokoch nakrúcania a zbierania archívnych materiálov prichádza do kín dokumentárny film Válek.
Svoju predpremiéru mal dokument počas 25. ročníka Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest, kde sa stretol sveľkým úspechom astal sa jedným znajnavštevovanejších filmov festivalu. Od 3. mája prichádza do slovenských kín. Film je vdistribúcii Asociácie slovenských filmových klubov avznikol vprodukcii spoločnosti Beetle, Punkchart films, Slovenského filmového ústavu aŠtúdia Sedmička.
Patrika Lančariča poznajú diváci vďaka jeho dokumentárnemu filmu Hrana – 4 filmy oMarekovi Brezovskom, ktorý sa stretol sveľkým úspechom. Keď pri jeho dokončovaní padlo od spolupracovníka Maroša Šlapetu meno Miroslav Válek ako námet pre ďalší dokument, Lančarič okamžite súhlasil.
Táto výrazná osobnosť našich dejín vyvoláva protichodné názory, a napriek jej dôležitosti sa onej hovorí málo. A nejde tu len opríbeh jedného človeka, je to príbeh nás všetkých."Práve na takýchto kontroverzných osobnostiach sa dá dobre hovoriť odobe, spoločnosti, vktorej títo ľudia fungovali. Sú to vlastne správy onašej minulosti cez konkrétny osud človeka," vysvetľuje režisér.
Otec Miroslava Válka bol po roku 1948 politicky odstránený zNárodného zhromaždenia, komunistický prevrat veľmi negatívne ovplyvnil život celej Válkovej rodiny. Kultúrny rozkvet v60. rokoch, na ktorom sa výrazne podieľal, ukončil príchod ruských tankov. Aj napriek tomu sa stal neskôr vysokým komunistickým funkcionárom, vroku 1969 si sadá na stoličku ministra kultúry. Jeho rozhodnutie nebolo rázne, bolo dlhým procesom, skutočné motívy ale môžeme iba hádať či predpokladať, lebo osobná Válkova spoveď chýba.
Film nie je jednostranný. Rozpráva sa sviac ako 30 ľuďmi, osobnosťami slovenskej kultúry, politikmi anevynecháva ani jeho rodinu. Ponúka pohľad na Válka básnika apolitika. Nevyberá si len jedno z nich, pretože sa skrátka nedajú oddeliť, veď za Válka často najviac hovorili jeho básne. Patrik Lančarič robil rozhovory stými, ktorí ho velebia, nevyhne sa však ani tým, ktorí ho kritizujú. Rozprávaním oVálkovi sa snaží zároveň vyplniť prázdne miesta vnašom vnímaní vlastnej minulosti.
"Ten film má analytický prístup. Je to vpodstate esej, akoby naša úvaha ojeho živote, ojeho činoch akonaní vkontexte konkrétnych udalostí. Snažili sme sa ten film robiť vširokom názorovom spektre tak, aby si každý človek mohol odpovedať sám. To najpodstatnejšie, očo nám ide: keby to inšpirovalo diskusiu vtom zmysle, že zjednodušený čierno-biely výklad dejín nám ako spoločnosti nepomáha. Oslovili sme anakrútili rozhovory sďaleko väčším počtom ľudí než (ich je) vo filme. Našou ambíciou okrem filmu bolo aj to, aby sme nejakým spôsobom založili archív orálnej histórie, ktorá by mala mapovať normalizáciu vslovenskej kultúre. Postupne chceme tieto rozhovory zverejňovať na internete, aby boli vkompletnom rozsahu prístupné ľuďom, ktorí by sa oto zaujímali a chceli by v tom pátrať," povedal režisér Patrik Lančarič.
