Český režisér a herec Jiří Havelka pevne verí, že bude mať jeho nová komediálna dráma Vlastníci, ktorá vo štvrtok vošla na Slovensku do kinodistribúcie, divácky úspech. Obľúbený tvorca dúfa, že na snímku ľudia zájdu do kina aj napriek tomu, že sú dnes podľa neho mnohí k návštevnosti skeptickí.
„To by bolo skvelé, keby na to prišli ľudia, to by som veľmi chcel... Dnes sú všetci k tej návštevnosti takí skeptickí...,“ poznamenal v rozhovore. Hrdinami novej snímky sú vlastníci bytov v postaršom činžiaku, ktorí sa práve stretávajú na domovej schôdzi, kde sa musia na mnohom spoločne dohodnúť.
Ventil, ktorý máme v sebe
Nájdu sa medzi nimi idealisti konajúci v prospech celku, ale aj vypočítaví prospechári či rafinovaní manipulátori a takisto ľudia stratení v pocitoch vlastnej bezvýznamnosti. Všetci však musia nájsť spoločnú reč a rozhodnúť o správe domu, v ktorom majú byty, čo sa im po celý čas príliš nedarí. Ako tvrdí Havelka, už na samom začiatku ho zaujal princíp schôdzí SVJ (Spoločenstva vlastníkov jednotiek, pozn. red.).
„Základný rozdiel medzi klasickou domovou schôdzou a SVJ je, že na tej druhej naozaj môžete uplatniť moc danú tým protokolom SVJ, máte nejakých 0,05 percenta moci a môžete tým pádom veci ovplyvniť, vetovať, zničiť... V tomto zmysle je tam medzi tými účastníkmi schôdze omnoho kľúčovejší spor než na klasickej domovej schôdzi. Na tej zas človek zakričí a už ho nik nevidí, na SVJ to musí prejsť procedúrou hodiny a pol a celá tá diskusia sa nesie v takej formálnej atmosfére. Keby sa tam tí ľudia mohli pobiť, bolo by to najlepšie, mali by všetko za desať minút vyriešené, no to oni nesmú, musíte tam všetko v sebe držať. Aj keď v našom filme sa objaví aj jedna facka... To je ten ventil, ktorý máme v sebe, mám pocit, tak nejako evolučne daný. Že keď vás niekto naštve, tak mu proste napálite,“ uviedol Havelka s úsmevom.
Improvizácia je špecifický spôsob mojej tvorby
Ako je o sympatickom tvorcovi známe, rád pri tvorbe filmov či inscenácií pracuje improvizovane. Podobne napokon postupoval aj v tomto prípade. „Pri tvorbe Vlastníkov som mal rozdelené a pripravené charaktery a mal som možné situácie, no tých bolo strašne veľa, z tých všetkých podkladov a zápisov schôdzí, ktoré mi posielali kamaráti, by sa naozaj tých filmov dalo postaviť aj desať. Niektoré by boli úplne absurdné, že sa v nich tie hlavné postavy nedostanú ani k prvému bodu prejednávania - to sa nám viacerým aj reálne stalo, asi päťkrát... A zvažoval som, o čom to celé bude. Mohlo to byť aj o pivnici a nie o povale. Napokon sme zvolili výťah, pretože nám v rámci modelovania tej situácie prišiel dobrý na prepájanie jednotlivých bytových jednotiek," priblížil Havelka.
„Improvizácia je taký veľmi špecifický spôsob mojej autorskej tvorby, no nie je to o tom, že nič neviem a nemám žiadnu prípravu. K tomu scenáru napokon vždy dôjde. Ja mám pripravené situácie, databázy, niekedy dialógy a to, čo sa už udeje priamo na pľaci, závisí na spoluhre a energetickom napojení tých hercov medzi sebou,“ uviedol režisér, ktorého napriek jeho vycibreným pozorovacím schopnostiam dokáže človek podľa jeho slov dodnes z času na čas prekvapiť. „Občas sa to stane, to určite. A najviac to robia tí, ktorých máte pocit, že poznáte najlepšie, napríklad práve tí susedia, keď sa zrazu na inej platforme správajú úplne inak... To ja, priznám sa, trošku neviem zvládať. Keď ľudia nasadia inú tvár. Nezvládam rôzne správanie sa v rôznych situáciách a v tomto ma furt niekto prekvapuje... Aj divadelná či filmová kritika napríklad,“ zasmial sa na záver.
