Český režisér a producent Miloslav Šmídmajer, ktorý vo štvrtok uviedol do slovenskej kinodistribúcie bláznivú komédiu Prípad mŕtveho nebožtíka, by najradšej všetkým na pľaci počas filmovania zakázal obedy.
„Keď máte na natočenie celého filmu 23 dní, to tempo je veľké. Točíte aj dvanásť hodín denne, niekedy aj dlhšie. Kameramani vďaka modernej technike dokážu svietiť už tak rýchlo, že to vás nelimituje, práve naopak – koľkokrát si ani nestihnete odskočiť na malú alebo si vypiť kávu a už sa pokračuje... Čo by sa však na tom pľaci nemuselo a keby som mohol, tak to hneď zruším, sú obedy. Potom sa totiž strašne pomaly štartuje, zvlášť, keď všetci jedia tie knedlíky a keď ešte točíte film v lete, to sú potom všetci takí spomalení... A vlastne, veď si to zoberte – už ráno to trvá, kým naberiete to tempo, a keď už ste konečne v tom, tak zrazu obed...,“ poznamenal režisér v rozhovore.
„Podľa mňa je lepšie ísť a skončiť skôr. Ale, samozrejme, by sme skôr neskončili, pretože keď človek vie, že na to má čas, tak sa s tým viac hrá,“ podotkol 60-ročný rodák z Litoměřic.
Ako ďalej priznal, jeho skúsenosti s produkciou filmov ho ako režiséra mierne limitujú. „V momente, keď začnem režírovať, totiž viem, čo si môžeme dovoliť, a to je chvíľami omnoho obmedzujúcejšie, ako keď by som bol len čisto režisér. Keby som robil ten film bez producentských znalostí a robil by som ho pre niekoho iného, tak možno zatrucujem a prosím toho producenta, aby mi ešte niečo dovolil. Takto viem, čo môžem chcieť, a som tým pádom skromnejší. Sú scény, kde máte komparzistov desať a chcete ich tam sto, ale viete, že to skrátka nie je možné...,“ priblížil filmár.
Pri tvorbe jeho najnovšej snímky mal výkonného producenta podľa vlastných slov neustále za chrbtom. „Mal som tam človeka, ktorý na tieto veci dozeral, takže akonáhle sme šli cez limit, už som ho mal za zadkom a hneď mi pripomínal, čo bolo treba. Musíte byť skrátka disciplinovaný, keď nie ste, hneď vás na to niekto upozorní. Rozumiem ale aj tým tvorcom, tí by sa s tým svojim materiálom vždy radi hrali ešte viac, urobili by tie zábery ešte krajšie... Sám by som bol rád, keby sme napríklad pri tomto filme mali tak štyri dni navyše a niektoré akčnejšie scény by sme mohli robiť aj celý deň. Bolo by to vymakanejšie, krajšie, človek by bol spokojnejší...,“ podotkol Šmídmajer.
Na to, aby komédia divákov a diváčky oslovila, však podľa neho netreba veľa. „Niektoré veci sme robili až tak naivne... Nevidíte tam napríklad pád z mrakodrapu, ale až dieru, ktorá po ňom zostala a šetrili sme aj krvou... Pre tento druh filmu to stačí a aj tak to funguje. Keby sme robili akčný film, tak, samozrejme, musíme nakrútiť všetko do detailov. Komédia stojí viac na výkonoch hercov,“ vysvetlil režisér, ktorý napriek tomu, že má z času na čas ambíciu spracovať aj závažnú tému, bláznivé komédie skrátka miluje.
„Mám rád tento žáner, milujem komédie typu Horúce strely alebo Ružový panter, to sú filmy, ktoré môžete vidieť aj opakovane a vždy tam nájdete nejaké fóry alebo vás tam niečo poteší. Je to nenáročné a keď máte zlý týždeň a pustíte si to, tak vám to hneď zlepší náladu,“ usúdil režisér. „My sme sa teraz pokúsili urobiť taký film tiež. Uvidíme, ako to dopadne, keď sa to celé spočíta, no už teraz ma teší jedna vec – pamätám si, ako som ako malý chlapec chodil do kina na komédie s Louisom de Funésom a tam sa stávalo, že sa celé kino tak smialo, že ste nepočuli ďalšie vety. A to som už v niektorých kinách zažil aj pri Prípade mŕtveho nebožtíka. Z toho mám veľkú radosť,“ povedal Šmídmajer, ktorý má už v súčasnosti rozpracovaných niekoľko ďalších projektov.
„Zháňam momentálne financie na jednu koprodukciu medzi Českom, Slovenskom, Ukrajinou a Maďarskom, má to byť historická dráma o Františkovi Krieglovi, mám rozbehnutý jeden animák podľa Jiránkových kresieb, no to ma zas tak nezamestnáva, a keby šlo všetko ideálne, tak tento rok zvládneme ešte dve komédie,“ vymenoval filmár, ktorý začal pred časom pracovať i na dokumentárnom filme o spisovateľovi Milanovi Kunderovi.
„Bol som teraz za ním Paríži, púšťal som mu upravené a zostrihané rozhovory s prvotriednymi francúzskymi osobnosťami, ktoré sme pre film už pripravili a on so svojou paňou si to okomentovali. Uvidíme, čo z toho bude, pán Kundera má už predsa len 91 rokov a všetci chcú, aby si ich ľudia pamätali v plnej sile, takže toho obrazu tam zatiaľ moc nemáme. Teší ma ale, že na spoluprácu aj tak kývol, všetci mi totiž hovorili, že to nie je možné, natočiť o ňom film, že bude proti a jeho pani tiež... Ja som bol u nich, skamarátili sme sa a teraz na tom už pracujeme,“ uviedol režisér.
Ako vzápätí dodal, teší ho, že mal na veľké osobnosti v pracovnom živote šťastie. „Mal som to šťastie, že som sa stretol s pár takými ľuďmi ako Miloš Forman alebo Miroslav Horníček... Urobil som s nimi dokumenty, strávil som s nimi kopec času a zistil som, že je s nimi omnoho jednoduchšia reč, ako s mnohými inými. Sú to ľudia, ktorí majú pochybnosti ako všetci ostatní, boja sa o to, aby to, čomu sa práve venujú, dobre dopadlo, sú hrozne poctiví v tom, čo robia a sú úplne normálni. Keď máte dobrý fór, sú vďační, nie sú nafúkaní, na nič sa nehrajú, pretože nemusia. Z tohto rodu je aj Kundera,“ uzavrel Šmídmajer.
