Odvrátená tvár Louisa de Funèsa: Hviezdou Žandárov mohol byť len on a nikto iný

Žandár vo výslužbe
24.09.2015Herci a herečkyO filmovom cykle o žandároch zo Saint Tropez sa popísalo v minulosti už veľa. Jednou z nezodpovedaných otázok zostáva, či mizli na príkaz Louisa de Funèsa v strižni niektoré scény, kde on nevystupoval.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Dalo by sa povedať, že vo svete umenia, kam spadá aj film, nie ničím výnimočným, ak umelcova genialita, respektíve jeho obrovský talent, ide ruka v ruke s niečím, čo môžeme označiť minimálne za podivínstvo. Vedel by o tom rozprávať napríklad Marlon Brando, ktorý na vlastnej koži počas nakrúcania filmu Grófka z Hongkongu spoznal odvrátenú tvár Charlieho Chaplina, dodnes asi najvýraznejšej postavy z takzvanej nemej éry filmu. Aj o množstvo kilometrov ďalej by sme však našli nemenej veľkú hviezdu zeleného plátna, ktorá v súkromnom i pracovnom živote pôsobila svojim kolegom alebo priateľom problémy, Louisa de Funèsa.

Práve cyklus filmových príbehov o žandároch z prímorského Saint Tropez naplno odhalil komplikovanú osobnosť génia francúzskej komiky. Podobne ako svojho času Brando o Chaplinovi vyhlásil, že bol diktátorom a tyranom, aj hereckí kolegovia Funèsa nemali častokrát od podobných slov ďaleko. Funès mal spory so skoro všetkými významnejšími hercami, s ktorými účinkoval v spoločných filmoch – od Jeana Gabina (hrali spolu vo filme Tetovaný), cez Jeana Maraisa (trilógia Fantomas) až po Clauda Richa (Oskar). Hoci nemožno zvaľovať vinu len na Funèsa (Marais mal sám komplikovanú povahu), z väčšej časti to bol on, kto vytváral problémy.

Prečítajte si viac: De Funés by mal 100 rokov: Majster grimás to skúšal aj ako kožušník

V príbehoch o žandároch sa vo vedľajších úlohách vystriedalo množstvo hercov. Christiana Marina, predstaviteľa šarmantného Merlota, „vyradili“ z posledných dvoch filmov iné pracovné povinnosti, kým Jeana Lefébvra (na fotografii nižšie) nechuť pokračovať. Nenapodobiteľný Fougasse, azda najslávnejší francúzsky filmový nudista všetkých čias, sa rozhodol zanechať svojho účinkovania v Žandároch na protest proti správaniu nielen samotného Funèsa, ale aj režiséra filmov (a nutno podotknúť, že Funèsovho veľmi dobrého priateľa) Jeana Giraulta. Pre film to bola veľká strata, keďže Lefébvre bol po Funèsovi druhým najobľúbenejším hercom rozsiahleho cyklu. A „úspechy“ posledných dvoch častí ukazujú, že strata to bola skutočne obrovská.

Lefébvre a Funès si nesadli azda už od prvej časti. V prípade Funèsa to nebolo nič príliš prekvapujúce, keďže podobne na tom bol i s Maraisom, o ktorom vyhlasoval, že to jediné, čo dokáže, je na neho žiarliť. Lefébvrovi vadilo, že z pôvodne zamýšľaných filmov o žandároch sa postupne stával príbeh o jedinom žandárovi a to práve Cruchotovi. Na premiére tretieho filmu, Žandár sa žení v roku 1968, sa teda verejne posťažoval na to, že v post-produkcii finálnym strihom neprešlo množstvo scén, v ktorých sa objavil s herečkou Geneviéve Gradovou, predstaviteľkou Cruchotovej dcéry Nicole (tá z filmu neskôr tiež odišla). Za všetko podľa neho mohol tyran Funès, ktorý sám údajne rozhodoval o tom, aké scény sa napokon dostanú do filmu.

Reakcia na seba nenechala dlho čakať a na Lefébvra sa zniesla vlna kritiky. Jean Tournier, ktorý zastrešoval celý cyklus, opísal v médiách Lefébvra ako nie príliš spoľahlivého herca, ktorý často prichádzal na nakrúcanie neskoro a nepoznal text. A aby toho nebolo málo, tak údajne po nociach chodil do kasín a domov sa vracal opitý. Lefébvre kontroval slovami, že Funès len žiarli na jeho úspechy. Spätne sa môžu tieto slová zdať byť minimálne zvláštne, ale v tom čase popularita Lefébvra, aj spoločne s Michelom Galabruom, strmhlav narastala a očakávalo sa, že by obaja herci mohli dostať v nasledujúcich filmoch viac priestoru a to namiesto nevýraznej Geneviéve Gradovej. To sa však stalo len sčasti.

Kým Michela Galabrua, predstaviteľa veliteľa Gerbera, za jeho oddanosť voči Funèsovi odmenili väčším priestorom vo filme, kritik Lefébvre bol utlačený do úzadia. Zlé jazyky tvrdia, že Funès na Lefébvra skutočne žiarlil a bál sa toho, že by sa mohol stať populárnejším, než je on sám. Hviezdou mal byť len on a nikto iný. Pre Funèsa takýto postoj, koniec koncov, nebol nijako cudzí, čo pocítil už Jean Gabin. Kým však on vyšiel zo súboja so cťou, Lefébvre po štvrtom filme, Žandár vo výslužbe, definitívne skončil. Už nemal silu pokračovať, keď videl, ako sa jeho herecký kolega snaží podmaniť si každú jednu scénu, kým jemu zostala len úloha užitočného blbca.

Čítajte ďalej: Humor, napätie aj dráma: Toto sú najlepšie francúzske filmy

Môžeme si klásť otázky, či skutočne scény mizli v strižni, ako o tom viackrát hovoril Lefébvre. Ako Girault, tak aj ďalší, ktorí na filmoch nejakým spôsobom participovali tvrdili, že ak ku nejakým škrtom v prípade Lefébvra aj došlo, tak to bolo len preto, že scény s ním jednoducho neboli príliš zábavné. Aj z dôvodu, že Lefébvre údajne nebol tým správnym komikom, ho v druhej časti, Žandár v New Yorku, nechali na druhej koľaji. Akokoľvek to už bolo, diváci na spory nijako nereagovali a zamilovali si oboch aj Fougassa, aj Cruchota. A ich spory, ktorými sme boli svedkami vo filmoch, sa im dodnes zdajú byť komické. Hoci v reále tomu bolo úplne inak. 

Zdroj: Boris 

Foto: telkac.sk

Tagy: Louis de Funès Marlon Brando Charlie Chaplin Žandár zo Saint Tropez Jean Lefébvre Michel Galabru Genevieve Gradová Jean Gabin Jean Marais

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov