Sexsymbol starých mám nezaprel svoju povesť: Mám rád ženy a ich telá, ktoré som...

Franco Nero
20.11.2016Herci a herečkyModré oči Franca Nera okúzľovali už dnešné babičky v spaghetti westernoch Adios Django či Vôňa cibule. Tento taliansky herec príjemného vzhľadu aj prejavu bol na filmovom plátne veľakrát kovbojom, banditom, hrdinom i ničomníkom. Tiež vyhlásený filmový zvodca v stredu oslávi sedemdesiatpäť rokov.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Diváci ho poznajú okrem iného z drámy Priznanie policajného komisára prokurátorovi republiky (1971), Vyšetrovanie skončilo, zabudnite (1971), vojnového filmu Bitka na Neretve (1969) či z romantického evergreenu Biely tesák (1973). Celkom natočil viac ako 150 filmov. Najviac zo všetkého si ho ale pamätajú starší aj mladší diváci ako cibulára v komediálnom spaghetti westerne Vôňa cibule (1975), ktorý je považovaný dodnes za jednu z najlepších ukážok žánru.

Celým menom Francesco Clemence Giuseppe Spanero vyrastal v malom severotalianskom meste v rodine policajta. Od detstva ho bavilo hrať a divadlu sa venoval aj na strednej škole, kedy navyše spieval v opernom zbore a vystupoval s jazzovou kapelou. Jeho pohľadná tvár zaujala amerického režiséra Johna Hustona, ktorý si ho vybral pre úlohu Ábela v nákladné historickej freske Biblia. Ten ho odporučil aj pre rolu Lancelota vo filmovej adaptácii muzikálu Kráľ Artuš a jeho družina (1967). Snímka Nera ho preslávila a navyše pri natáčaní stretol životnú lásku, anglickú herečku Vanessu Redgraveovú, s ktorou má jediného syna Carla Gabriela.

Ale v Hollywoode zostať nechcel, vrátil sa domov. Jeho doménou sa stali výpravné historické príbehy, ktorých natočil naozaj mnoho - Pápeža Jána, Posledné dni Mussoliniho, Mladý Toscanini či televízny seriál Richard Wagner. V takzvaných spaghetti westernoch, napríklad v modrookých banditoch, zvyčajne stelesňoval sympatických zbabelcov. K úlohe Djanga sa vrátil v pokračovaní Django sa vracia z roku 1987 a malú rolu dostal aj v nedávnom snímke Quentina Tarantina Divoký Django (2012).

Nero sám si váži účinkovanie v Buňuelovom diele Tristan (1970) po boku Catherine Deneuve: "Buñuela dodnes považujem za najväčšieho režiséra všetkých čias. Mal ohromný zmysel pre čierny humor a dokázal úplne presne pracovať s hercami." Slávneho reportéra Johna Reeda si zahral v dvojdielnej historickej epopeji Sergej Bondarčuk a Mexiko v plameňoch - Červené zvony.

O svojich kvalitách presvedčil ako mladý policajt v dráme o mafii Deň sovy (1968), v úlohe nemeckého dezertéra z protivojnového príbehu Gott mit uns (1969), ako zbabelý architekt vo filme Vyšetrovanie skončilo, zabudnite (1971) či ako ustrašený učiteľ v dráme o moci a strachu Úctyhodní ľudia (1975). Hlavnú úlohu si tiež zahral v cenenom filme Salamander z roku 1981.

Divákom je Nero tiež známy vedľajšími úlohami vo filmoch režiséra Juraja Jakubiska Post Coitum a Bathory. Úloha fotografa a zvodcu v Post Coitum mu išla výborne, ženy má údajne totiž stále radšej než talianske jedlo. V Čechách bol už niekoľkokrát, v júli 2014 sa tretíkrát vrátil do dejiska karlovarského festivalu, predtým tu bol v rokoch 1982 a 2000.

A keby nebol hercom, vraj by sa asi stal lekárom: "Som blázon do medicíny. Poznám hlavne gynekológiu, pretože mám rád ženy a ženské telá, ktoré som veľa študoval." V niečom je Nero typický Talian: zbožňuje pizzu a futbal, hovorí s obyčajnými ľuďmi na trhovisku. Nechodí do posilňovne, nedrží diéty. Doma má rád pokoj, ktorého si pri natáčaní neužije.

Zdroj: ČTK 

Foto: alchetron.com

Tagy: Franco Nero

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov