Britský herec Rupert Grint sa možno už nikdy nevymaní zo spojenia s Ronom Weasleym - postavou z filmového spracovania príbehov Harryho Pottera podľa knižiek spisovateľky J.K. Rowlingovej. V rozhovore pre noviny The Guardian zaspomínal na začiatok svojej hereckej kariéry i všetko ostatné, čo potom nasledovalo.
Môj život má jasne vymedzenú hranicu medzi predtým a potom. Do júna 2000 som chodil do normálnej štátnej školy a viedol obyčajný život. Môj otec predával pamätnépredmety na Formulu1a mama robila svadobné torty a starala sa o päť detí. Keď som dostal rolu Rona Weasleyho, okamžite som odišiel zo školy - a veci už nikdy neboli rovnaké.
Bol som dosť hanblivé dieťa a hranie bolo pre mňavždy príťažlivé, pretože som sa mohol schovať za tú postavu a stať sa niekým úplne iným. Vystupoval som na množstve školských osláv a v školských hrách.
Prvé filmy boli ako sen
Prvých pár filmov o Harrym Potterovi pre mňa bolo ako sen. Do konkurzu som sa prihlásil, pretože som tie knižky miloval. Ale keď som sa dostal k tretiemu alebo štvrtému dielu, začal som cítiť ohromujúcu ťažobu zodpovednosti, pretože boli tak fenomenálne populárne. Tie veci okolo médií a červeného koberca boli ako útok na všetky zmysly. Toto nie je typ prostredia, v ktorom by som exceloval.
Ako dieťa som sa bál boha. Chodil som do Hertfordshireskejkatolíckej školy. Tie (biblické) príbehy boli veľmisilné a ja som ich všetky prijímal, aj keď som z veľmisekulárnej rodiny. Vedel som, že nie som jeden z nich. Ale cítil som veľkú úzkosť a robil som si starosti s náboženstvom a dogmou, ktorá je s ním spojená.
Skľučujúce chvíle
Rozhodne boli chvíle, kedy som pomýšľal na odchod. Natáčanie Harryho Pottera bolo obrovskou obeťou; pracujete od veľmimladého veku po veľmidlhú dobu. Spomínam si, že počas jednej dlhšej pauzy som si hovoril: "Celá táto vec je tak hrozne pohlcujúca. Vážne sa chcem vrátiť späť? Možno to jednoducho nie je pre mňa." Ale hádam, že to bolo len tým, že som bol teenager.
Keď som bol o trochu starší, cítil som silnejúce očakávania, kedy sa zapletú do nejakého veľkého škandálu mimo filmové plátno. Mal som pocit, že ľudiačakajú, kedy sa odtrhnem z reťaze, ale to sa nikdy nestalo. My sme natáčali vo veľmiuzavretej bubline Watfordu, nie v Hollywoode, takže sme nemali šancu objaviť drogy alebo niečo podobné.
Dokončenie Harryho Pottera bolo neskutočné. Bol to veľmi čudný pocit, ale prišlo to v pravej chvíli, kedy sme boli pripravení sa pohnúť ďalej. Ale po poslednom zábere bolo veľa divné uvedomiť si, že je koniec. Bolo to odzbrojujúcea ja som v tej chvíli vážne nevedel, čo sa deje. Cítil som sa trochu stratený.
Tenké hranice medzi Ronom a Rupertom
Hranice medzi mnou a Ronom bolis každým filmom tenšie a myslím, že sme sa v podstate stali rovnakou osobou. V Ronovi je veľa zo mňa, a posunúť sa ďalej bola veľká zmena, pretože bol tak neustálesúčasťou môjho života. Nechcem to prirovnávať k prepusteniuz väzenia, pretože som nebol vo väzení, ale pripadal som si, akoby som vyšiel z nejakého ústavu. Bolo fajn sa nadýchnuť čerstvého vzduchu a teraz si vážne užívam ten odstup od sveta filmových efektov.
Na vrchol som sa dostal veľmiskoro, ale s tým nemám problém. Bolo by smiešne si myslieť, že dokážem zopakovať rovnaký úspech. Vždy to bude výzva, ale užívam si to. A je zábava ľudí niečím prekvapiť.
Tento rok som maltridsať rokov, a to je divné. Nemám pocit, že už by som bolna tridsiatku zrelý, a neviem, čo pre mňa chystá budúcnosť. Nechám to jednoducho plynúť, budem ďalej hrať zaujímavé postavy a uvidím, čo sa stane. Rád by som sa čoskoro usadil a mal deti. Keby som mal syna, volal by sa Ron? Je to dosť dobré meno, ale asi nie. Naviac je dosť ťažké skombinovať priezvisko Grint s jednoslabičného krstným menom.
