Česká legenda a kráľ komikov: Prežil slávu i potupu... V súkromí by ste ho nespoznali!

15.03.2019Herci a herečkyVlasta Burian je jednou z najväčších českých filmových hviezd pre pamätníkov. Pre mladých ľudí je možno neznámy, no staršia generácia si jeho filmy vždy rada pozrie. Všetci ho poznáme ako okatého herca s hustými fúzmi, skvelým humorom a neobyčajným hlasovým rozpätím. Zahral si v desiatkach filmov, prežil obdobie slávy, kedy ho nazývali "kráľ komikov", no aj potupu väzenia a zákaz vystupovania.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Vlasta Burian, vlastným menom Jozef Vlastimil Burian, sa narodil 9. apríla 1891 v Liberci, kde prežil prvých desať rokov života. Jeho otec Antonín Burian bol libereckým krajčírom, ochotníkom a vlastencom. Jeho matka Mária Burianová bola od otca o päť rokov staršia, z predchádzajúceho manželstva mala dcéru Žofiu Pickovú. V roku 1901 sa presťahovali do Prahy na Žižkov, kde sa z Burianovho otca stal úradník vyberajúci potravinové dane. Vlasta sa tu vyučil za obchodného pomocníka. Antonín pravidelne vodil malého Vlastu do Národného divadla na opery, čo len posilnilo synovu záľubu.

Vďaka tomu, že bol Vlasta synom krajčíra, sa už od detstva stretával s ľuďmi, ktorí mali záujem o divadlo a mal možnosť počuť príbehy z tohto prostredia. Predtým, než mladý Vlasta Burian úplne prepadol divadlu, ho okrem opery napĺňal aj šport, a to najmä futbal, pričom bol brankárom ligového klubu AC Sparta. Okrem toho ho bavil tenis aj cyklistika.

Jeho vystupovanie sa začalo najskôr na večierkoch priateľov, kde začal ukazovať svoje nadanie pre humor. To mu neskôr otvorilo cestu aj k verejnému vystupovaniu, s ktorým ale spočiatku nebol jeho otec stotožnený. Ale ako to často v živote býva, až keď niečo na vlastné oči uvidíš, potom uveríš... A tak aj bolo. Keď raz v krčme Antonín uvidel synove predstavenie, priznal, že Vlasta je výborný komik.

Divadelné začiatky a obľúbené filmy

Vlasta najskôr vystupoval vo vedľajších úlohách vo veľkých divadlách. Jeho osobnosť si všimol Karel Hašler a vďaka jeho odporúčaniam začal pôsobiť v rôznych kabaretoch, v ktorých sa stal už pred vojnou miláčikom miestneho publika. Keď vypukla prvá svetová vojna, snažil sa jej vyhnúť a ušiel. Neskôr ho však chytili a uväznili. Po udelení amnestie si koniec vojny odpracoval vo vojenskej kapele, pričom opäť začal príležitostne vystupovať v miestnych kabaretoch. Zadarilo sa mu, a tak v niekoľkých serióznych divadlách prevzal rolu komika.

Aj Vlasta Burian bol len človek. Niekoľko predstavení denne na rôznych miestach tak nedokázal stíhať. Divadelní riaditelia pristúpili k tvrdej dohode, že už ho nikto nezamestná. Burian sa však nevzdával a neskôr, keď bol slávnejší, si založil vlastné divadlo - Divadlo Vlasty Buriana, o ktoré ale po druhej svetovej vojne prišiel. V súčasnosti v jeho priestoroch pôsobí Divadlo komedie.

Okrem divadelných predstavení Burian točil aj filmy. A práve vďaka nim ho dnes poznáme. Jeho prvým bola dnes už stratená verzia komédie Tu ten kámen (1923). Po vystupovaní v štyroch nemých filmoch ho pre zvukový film objavil režisér Karel Lamač, ktorý s ním natočil komédiu C. A K. polní maršálek, ktorá odštarovala Burianovu hviezdnu kariéru.

Lamač s Burianom nakrútil ešte komédiu On a jeho sestra (1931), kde si zahral poštára Jardu Brabeca, ďalej hviezdil v filme To neznáte Hadimršku (1931), kde vystupoval ako revident Popelec Hadimrška. Dvojrolou sa blysol vo filme Lelíček ve službách Sherlocka Holmesa (1932). Okrem toho ho poznáme z filmov U pokladny stál..., Přednosta stanice, Revízor, Ducháček to zařídí, z obľúbenej rozprávky Byl jednou jeden kráľ, kde si zahral radcu Atakdále a z rôznych iných snímok.

Ako uvádza český portál blesk.cz, Burianove honoráre mnohonásobne presahovali platy ostatných hereckých hviezd. Prevýšiť ich mali údajne až desaťkrát, vďaka čomu si žil na vysokej nohe. A že si dokázal poriadne užívať život, svedčia aj drahé koníčky, luxusné bývanie a rozmaznávanie svojej ženy. Jeho meno bolo mnohokrát späté aj s reklamou, dokonca po ňom pomenovali cukríky, ale tiež napríklad druh ruží.

V čom spočíval jeho úspech?

Improvizácia, čierny i láskavý humor a satira. Na tomto stálo herectvo talentovaného Vlastu Buriana. Dokázal stvárniť najrôznejšie role všemožných zamestnaní a charakterov. Burian bol vynikajúci komik, milovaný pre jeho umeleckú i ľudskú mentalitu, svojím bezprostredným, spontánnym a nekomplikovaným humorom. Burian mal mimoriadny dar okamžite parodovať všetko vznešené, patetické, aristokratické aj snobské.

Medzi jeho silné stránky patrili "klaunské čísla", pri ktorých vynikal tanečnými a rôznymi akrobatickými pohybovými schopnosťami. Nemyslite si, že to všetko dostal do vienka len tak. Za všetkým bol okrem talentu aj tvrdý tréning, získané zručnosti aj neobyčajné hlasové rozpätie. Mal nezvyčajné imitačné schopnosti, vďaka ktorým dokázal imitovať zvieratá, vtáky či rôzne hudobné nástroje. Jeho nespútané a dynamické herectvo spočívalo hlavne v jeho improvizácii, nerešpektoval text daný autorom, a tak každé vystupovanie bolo vždy iné. Na javisku jednoducho vytváral improvizačné umenie.

Trpel depresiami, no mal krásne manželstvo

Spoločnosť Buriana poznala ako zábavného spoločníka. V súkromí bol ale úplne iný. Bol náladový, melancholický a trpel depresiami - mal maniodepresívne stavy. Aj preto sa často uzatváral vo svojej vile v Dejviciach. Vždy ale pri ňom stála manželka Nina. Ich manželstvo im mohol nejeden závidieť. Manželka mu bola najväčšou oporou nielen v období slávy, ale aj v tých najťažších časoch, ľúbila ho a bola jeho najväčšou obdivovateľkou. Musela byť na každom jeho predstavení. Keď sa náhodou oneskorila, Vlasta zdržiaval predstavenie, kým Nina nebola vo svojej lóži. Ak bola jeho žena chorá, Burian nechal zaviesť mikrofón na javisko a Nina potom jeho výkon počúvala telefónom.

Zlom v kariére, väzenie a zákaz vystupovať

Po druhej svetovej vojne sa Burian dostal pred súd. V roku 1947 ho na základe vynúteného svedectva herečky Lídy Baarovej odsúdili za údajnú kolaboráciu s fašizmom na tri mesiace väzenia, pokutu pol milióna korún a zhabanie celého majetku. Osudnou sa mu stala vynútená účasť v rozhlasových skečoch, v ktorých v roku 1941 počas Protektorátu Čechy a Morava parodoval Jana Masaryka (Jan Masaryk počas druhej svetovej vojny pôsobil v exilovej vláde prezidenta Československej republiky Edvarda Beneša v britskom Londýne).

Keď sa dostal z väzenia, pretĺkal sa veľmi ťažko. Z bohatého kráľa komikov sa na niekoľko rokov stal poslíček v horách a pomocník v kuchyni. V roku 1950 požiadal o zrušenie zákazu vystupovania. Jeho žiadosť posúdili kladne a rozhodnutie sa objavilo aj v tlači. Vrátil sa na divadelné dosky a venoval sa estrádnej činnosti. Burian sa za tých päť rokov, kedy nesmel hrať, zmenil. Bol skromnejší, zo športovca s výbornou fyzickou kondíciou sa stal "starček". Okrem toho mu väzenie a prenasledovanie podkopalo zdravie.

Po prechodenom zápale pľúc, ktorý dostal pri vystúpeniach v nevykúrených vidieckych sálach, zomrel v Prahe 31. januára 1962 vo veku nedožitých 71 rokov na pľúcnu embóliu. Pochovali ho na pražskom Vinohradskom cintoríne. K jeho rehabilitácii došlo až v roku 1994 po Nežnej revolúcii (1989) a zaslúžil sa o ňu sudca, ktorý ho pri prvom súde v roku 1945 oslobodil. 

Ostatky kráľa komikov a jeho manželky Niny, ktorá ho životom verne sprevádzala v časoch slávy aj zatratenia a ktorá ho prežila len o pár mesiacov, preniesli vo februári 2002 medzi elitu českého národa na Vyšehradský cintorín v Prahe. 

Zdroj: telkáč  TASR 

Foto: Photo © Bromfilm, Photo © Oceanfilm, Photo © Československý státní film, Video: YouTube/filmexporthomevideo

Tagy: Vlasta Burian

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov