Český herec Michal Balcar sa pri nakrúcaní rozprávky Hodinárov učeň Jitky Rudolfovej, ktorá minulý štvrtok prišla do slovenských kín, zranil.
„V jednej zo scén som liezol na skalu, bol som od tých skál porezaný, otlčený a došlo aj k nejakým zraneniam. Bolo to zo začiatku dosť náročné, nemôžem povedať, že by som si bol vo výškach úplne istý, mal som strach. Istili ma však kaskadéri a všetko sme nakoniec zvládli,“ uviedol herec.
Prácu s Jitkou Rudolfovou si však i napriek spomínanému adrenalínu napokon veľmi pochvaľuje. „Jitka má svoju víziu a chce ju naplniť, nie násilne či despoticky, ale presne vie, čo si praje a ako majú tie obrazy vyzerať. Vždy o tom niekoľko scén dopredu premýšľala a spolu sme na tom pracovali - a čo sa nám obom páčilo, aj sme vždy našli kompromis a ja som sa cítil voľne, napriek tomu, že som vedel, že ma zakaždým dostala, kam potrebovala. Prijal som to však bez akýchkoľvek problémov. Myslím, že to bol ideál, Jitka je veľmi šikovná režisérka. Vie, čo robí,“ uznal Balcar, ktorý si podľa vlastných slov po prvý raz v živote zahral kladnú postavu.
„Ako hovorí pán Preiss, hrať záporné postavy je dar a je to zábavné... Ja som, naopak, po prvý raz hral úplne kladnú postavu, bolo to pre mňa nové a bolo ťažké hľadať tam viac polôh a urobiť toho Urbana rozmanitým. Snažili sme sa to však s Jitkou riešiť v každej scéne, tak verím, že sa to podarilo,“ dodal mladý herec.
Jeho partnerku v rozprávke stvárnila Dana Droppová. V jej prípade to bola zas celkom prvá skúsenosť pred kamerou, čo podľa vlastných slov aj patrične prežívala. „Bola som v dosť veľkom strese, keďže hrám jednu z hlavnejších postáv a boli tam skutočne skúsení herci a ľudia, pred ktorými mám celkom rešpekt, takže som mala spočiatku také sklopené uši a nevedela som, čo si môžem dovoliť. Na nakrúcaní bolo veľa nových vnemov, ktoré som musela vstrebávať, no aj keď to nemám s čím porovnať, myslím si, že ako prvá skúsenosť to bolo nakoniec veľmi príjemné. Napriek tomu, že som bola vystresovaná, všetci okolo boli veľmi zhovievaví, všetko mi vysvetlili, nenaháňali ma, necítila som nejaké pohľady, že by tam niekto začal obracať očami, že jej to nejde... Naozaj boli všetci veľmi milí a v tom integrovaní sa do toho prostredia mi pomáhali. Bola to veľmi dobrá škola, ani som netušila, že by som mohla hrať v nejakom filme, keď sme nakrúcali, bola som totiž ešte len prváčka na škole a predtým som nechodila ani len na konzervatórium, nemala som s hraním takmer žiadnu skúsenosť,“ prezradila sympatická blondínka.
Rozprávka podľa nej má čo povedať všetkým vekovým kategóriám. „Síce je ten príbeh veľmi vzdialený skutočnosti, je to rozprávka, ale obrazne sa dá jej odkaz prirovnať možno k tomu, že v dnešnej dobe mnohí skôr mávnu nad niečím rukou a vykašlú sa na to, než by o to zabojovali. Ten príbeh môže poslúžiť ako taký vznešenejší príklad toho, ako o niečo stáť,“ poznamenala herečka. „A takým najväčším odkazom tejto rozprávky je pre mňa asi to, že mlyny melú pomaly, ale isto a spravodlivosť sa vypláca. Vidieť to na tom hodinárovi, aký je lakomý - aj keby mal najväčší poklad na svete a nahonobil si horu majetku, tak by mu to proste nestačilo a predsa len by ešte rozmýšľal nad tým, z čoho by sa dalo ešte niečo vyťažiť, na úkor čohokoľvek... Všetko sa nám vráti, takže robme druhým to, čo chceme, aby sa dialo nám a buďme vďační za to, čo máme,“ zhrnula Droppová.
Po jej boku sa okrem Balcara v príbehu objavila aj Éva Bandor, ktorá stvárnila jej matku a manželku hodinára v podaní Viktora Preissa. „To je taká postava, že človek musí rozmýšľať, ako si ju spraví. Tá hodinárova manželka sa stále točí okolo toho hodinára a reaguje na impulzy, ktoré jej dáva on, takže som sa na pľaci len naladila na pána Preissa a hrala som, čo som cítila. Mať takého lakomého manžela, ktorý stále hovorí len o peniazoch a sú preň prvoradé tie, a nie láska a rodina, to nie je bohvie čo... A takisto som hrala ustarostenú mamu, ktorá sa bojí, čo sa stane s jej dcérou, keďže tá je zas zaľúbená do Urbana, ktorého hodinár vyšle hľadať zázračné hodinky,“ priblížila Bandor.
Najťažším orieškom pre ňu bolo vraj nastaviť sa počas nakrúcania na češtinu. „Keďže som Maďarka, hrať pre mňa v češtine bola teda naozaj výzva. Ani v slovenčine to nie je úplne ľahké, aj keď pre mňa už o niečo ľahšie. Ďakujem pánovi Preissovi, Michalovi Balcarovi a zvukárovi Richardovi Müllerovi, že mi pomohli,“ poznamenala herečka, podľa ktorej má rozprávka krásnu poetiku.
„Ja si myslím, že Jitka do tej rozprávky vložila skutočne to, čo tam treba. Rozprávky musia mať tie základné veci - že je tam boj dobra a zla, že je tam lakomý človek, je tam malichernosť, ale aj statočnosť a dobrosrdečnosť, všetko tam je... A sú tam aj krásne lokácie,“ skonštatovala Bandor. „A zároveň si myslím, že ten názov, že sú v ňom naznačené tie hodinky, ktoré stále tikajú, je vlastne pre deti aj pre dospelých takým výkričníkom, že tie hodiny máme stále nad hlavou a musíme sa všetci v tom živote držať tak, aby nám len tak neuleteli, aby sme občas aj troška zastali alebo zacúvali a nad vecami z času na čas aj porozmýšľali...,“ uzavrela.
