Francúzsky herec a komik Louis de Funès bol podľa viacerých prieskumov verejnej mienky z roku 1968 najobľúbenejším hercom vo Francúzsku. Za svoj život si zahral 130 rolí vo filme a viac ako sto na javisku. Jeho herecký štýl je spätý s vysokým energickou výkonom a širokou škálou výrazov tváre. Na slávu si však musel dlho počkať...
Louis de Funes sa narodil 31. júla 1914 vCourbevoie vo Francúzsku, rodičia však pochádzali zo Španielska. Jeho otec sa usadil v Paríži, kde sa neúspešne snažil presadiť ako advokát, a tak neskôr začalobchodovaťs drahými kameňmi. Jeho matkapochádzala zo schudobnelej španielskej šľachtickej rodiny.
Známi a priatelia ho prezývaliFufu. Hovoril francúzsky, španielsky a anglicky. V mladosti rád kreslil a hralna klavíri. Jeho raný život bol dosť nenápadný a podobný tým ostatným.Ako mladík a dospievajúci de Funès vykonával rôzne práce, z ktorých bol ale opakovane prepustený.
Stal sa barovýmklaviristoma pracoval väčšinou ako jazzový klavirista v rôznych baroch akabaretochvParíži. Aj keď sa môže zdať, že hrana klavíri bola jednoduchá práca, opak bol pravdou. Louis hrával 12 hodín denne, za čo dostal nie veľký zárobok. Počas jeho hry na klavíri používal aj rôzny grimasy, ktoré mali udivákov neobyčajný úspech.
Jeden rok študoval herectvo na hereckej škole René Simona, počas ktoréhonadviazal niekoľko užitočných kontaktov, napríklad s francúzskym hercomDanielom Gélinom.Počas okupácie Paríža v druhej svetovej vojne sa venoval štúdiu klavíra na hudobnej škole.
Začiatky a rozbeh hereckej kariéry
Louis de Funès začal svoju kariéru v oblasti showbiznisuv divadle, kde si užil mierny úspech a tiež hrával malérolevo filmoch.Aj keď neskôr dosiahol štatútfilmovej hviezdy, neodradilo ho to hrávať aj naďalej divadelné role.Jeho scénická kariéra vyvrcholila veľkolepým vystúpením v hreOscar, ktorú si o pár rokov neskôr zopakoval aj vo filmovej adaptácii.
Práve Daniel Gélin, ktorého spoznal na hereckej škole,mu vroku 1944zaistil prvú malú divadelnú rolu a o rok neskôr mu prihral aj prvé vystúpenie vo filme. Išlo o film Barbizonovo pokušenie (1945), kde sa objavil menej ako 40 sekúnd v úlohe vrátnikakabaretuLe Paradis. Privítal hlavnú postavu, ktorú vo vstupnej hale zohral Jérôme Chambon a pohľadom mu ukázalnadvojité dvere vedúce do hlavnej miestnosti.
Po druhej svetovej vojne sa už Louis de Funés venoval herectvuna stály pracovný úväzok a v malých rolách účinkoval v niekoľkých divadlách. Od roku 1945 do roku 1955 sa objavil v 50 filmoch, zvyčajne ako doplňujúca alebo len prechádzajúca postava.
Počas nasledujúcich 20 rokov vystúpil v 130 filmových rolách, vo viac ako 80 filmoch hral menšie role a potom získal svoje prvé hlavné úlohy.Počas tohto obdobia de Funès rozvinul každodennú rutinu profesionálnych aktivít, ktoré boli nabité od rána aždo večera.Ráno začínal dabingom,popoludní pracoval nafilmea večer vystupoval ako divadelný herec.
Najlepšie de Funésove filmy
Prelom v jeho kariérenastal v roku 1956, keď sa objavil vznámej komédii z druhej svetovej vojnyLa Traversée de Paris (Naprieč Parížom). Vroku 1963 mu filmPui Pui, v ktorom hral hlavnú úlohu, konečnezaručil úspech vo Francúzsku aj vo svete. Vo veku 49 rokov sa de Funès nečakane stal hlavnou hviezdou a získal aj medzinárodnérenomé s filmomŽandár zo Saint Tropez. Po ich prvej úspešnej spolupráci režisér Jean Girault považoval de Funèsa v podaní energického a chaotického strážcu zákona za ideálneho herca pre túto úlohu, a takprvý filmviedol k sérii šiestich.
KomédiaSmoliar (1965), v ktorejhlavné úlohy stvárnili deFunès a Bourvil, objavila dokonale sa dopĺňajúcu dvojicu. Tá sau divákovtak osvedčila, že saúspech duade Funès-Bourvilzopakoval o dva roky neskôr vo vojnovej komédii Veľký flám (1966).
Ide o jedenz najúspešnejších a najväčších grossingových filmov, ktorý kedy vznikol vo Francúzsku a prilákal publikum cez 17miliónov divákov.Vo svojom filme Rozmary mocných (1971) režisérOury predpokladal ďalšie znovuzjednotenie týchto dvoch komikov, ale Bourvilova smrť v roku 1970 viedla k dovtedy nepravdepodobnému spárovaniu de Funèsa s Yvesom Montandom v tomto filme.
Louis de Funès sa tak stal hlavným francúzskym komikom. V rokoch 1964 až 1979 sedemkrát prevýšil francúzsku pokladňu najúspešnejších filmov roku. Hral spolu s mnohými významnými francúzskymi hercami svojej doby, vrátane Jeana Maraisa a Mylènea Demongeota v trilógii Fantomas, ako aj Jeana Gabina, Fernandela, Coluchea, Annie Girardota a Yvesa Montanda.
De Funès spolupracoval aj sClaudom Zidim, ktorý pre neho napísal novú postavu plnúnuanciía úprimnosti v komédii Krídelko alebo stehienko? (1976), čo je pravdepodobne najlepšia z jeho úloh.Neskôr boli de Funèsove významné hudobné schopnosti predstavené vo filmoch ako SmoliaraGrand restaurant pána Septima.V roku 1964 debutoval v prvejsérii oFantomasovi, ktorá ho vyniesla na úplný "piedestál".
V roku 1975 sa Oury znovu obrátil na de Funèsa pre film s názvomLe Crocodile,v ktorom mal hrať úlohu juhoamerického diktátora.V marci 1975 bol však de Funès hospitalizovaný pre problémy so srdcom a prinútený odpočinúť si od hrania, čo spôsobilo,že bol tento film zrušený. Louis de Funès natočil svoj posledný film Žandár a žandárkyv roku 1982.
V súkromí bol úplne iný
Na rozdiel od postáv, ktoré hral, bol Funès v reálnom živote považovaný za veľmi plachú osobu. De Funès, schopný extrémne rýchlo meniť výraztváre, bol prezývaný „muž so štyridsiatimi tvárami za minútu“. V mnohých filmoch hral rolu humorne vzrušujúceho, drzého, zrelého muža so sklonom k hyperaktivite a nekontrolovateľným záchvatom hnevu.
Spolu s jeho malouvýškou (1,64 m)amimikou táto hyperaktivita vyvolala vysoko komický efekt. Obzvlásťviditeľné to bolo vtedy, keď hral po bokuBourvila, ktorému boli vždy dané skôr úlohy pokojných, mierne naivných a dobrých ľudí.
Osobný život deFunèsa
De Funès bol milovníkom ruží a potrpel si na luxus. V roku 1936 sa oženil s Germaine Louise Elodie Carroyerovou, s ktorou mal jedno dieťa, syna menom Daniel. Manželstvo nevydržalo a po 6 rokoch sa rozviedli. Ostali výborní priatelia, dokonca ho Germaine počas jeho kariéry podporovala, i v tých najťažších chvíľach.
Počas navštevovania hudobnej školy počas druhej svetovej vojnysa zamiloval do sekretárky Jeanne Barthelémy de Maupassant.Ona sa zase zaľúbila do „mladého muža, ktorý hral jazz ako Boh“. Vzali sav roku 1943 a mali spolu dve deti, synov Patricka a Oliviera. Pár zostalspolu nádherných štyridsať rokov až do de Funèsovej smrti.
Louis de Funès zomrel nainfarkt27. januára 1983, niekoľko mesiacov po jeho poslednom filme.Je pochovaný v cintoríne Cimetière du Cellier, ktorý sa nachádza v areáli zámkuChâteau de Clermont, v ktorom býval.
