Na filmovom plátne sa Zita Furková prvý raz objavila v roku 1961 v dráme režiséra Vladislava Pavloviča Most na tú stranu. Diváckej verejnosti utkvela v pamäti aj vďaka filmovej dráme Dosť dobrí chlapi (Jozef Režucha, 1971), televíznej dramatizácii románu Ťapákovci (Ľubomír Vajdička, 1977), seriálu Život bez konca (Miloslav Luther, 1982), alebo filmu Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre (1988). Výrazná charakterová divadelná a filmová herečka, scenáristka a režisérka Zita Furková sa 6. marca dožila významného životného jubilea 80 rokov.
"Vždy som sa riadila svojim svedomím. Človek musí poznať sám seba ato je niekedy veľmi namáhavé. Anajmä musí byť za seba zodpovedný. Dôležité je mať pocit slobody ducha, ktorý je však zároveň veľmi zväzujúci, pretože sloboda je veľká zodpovednosť. Možno to vyznie ako fráza, ale to, čo sa nepáči mne, nerobím ani tomu druhému," vyznala sa jubilujúca herečka Zita Furková.
Súčasný divák ju môže poznať aj zo seriálov Ordinácia vružovej záhrade (2007), Kolonáda (2014), či filmu režiséra Juraja Nvotu Jak jsme hráli čáru (2014). Vďaka neobyčajnému talentu acitu pre tajomné zákutia duše sa jej aj na divadelných doskách stali vlastnými postavy rozporuplných žien balansujúcich na hrane tragiky akomiky.
Otec z nej chcel mať pôvodne výtvarníčku, no stala sa skvelou herečkou
Otec znej chcel mať pôvodne výtvarníčku. No keďže ju od malička, ako ochotnícky divadelný režisér obsadzoval do rôznych úloh, pre svoju budúcnosť mala jasnú voľbu – stať sa herečkou. Aobaja rodičia ju na ceste za jej túžbou podporovali.
Zita Furková sa narodila 6. marca 1940 vHradišti pod Vrátnom vokrese Senica. Už počas maturitného ročníka na gymnáziu vTrnave sa ajna podnet svojich pedagógov prihlásila na Vysokú školu múzických umení vBratislave (VŠMU). Zobrali ju hneď na prvý raz. Študovala v ročníku profesora Karola L. Zachara. Po absolutóriu vroku 1962 zakotvila na dva roky včinohre Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Odtiaľ putovala do divadla vTrnave ado súboru Divadla Andreja Bagara (DAB) vNitre. VBratislave začínala vDivadle poézie. Od roku 1968 si získavala renomé a ohlas v Divadle na korze. Po jeho zániku bola až do roku 1990 členkou súboru Novej scény.
Jubilantka je zakladajúcou osobnosťou azároveň aj prvou umeleckou šéfkou Divadla Astorka Korzo 90. "Herectvo je určitý druh bláznovstva, ktoré má humor aurčitý svetonázor. Počas 30 rokov existencie Divadla Astorka Korzo 90 sa zaoberáme človekom ako takým. No človek dnes akoby sa strácal. Samozrejme, vždy boli aj témy spoločensko-politické. Je však veľký omyl, ak si niektorí jedinci myslia, žehercinemajú právo sa ktýmto témam vyjadrovať. Stačí si iba vziať na zreteľ grécku drámu. Na tom, že sme tých 30 rokov vydržali má veľkú zásluhu Vlado Černý, ktorý Divadlo Astorka Korzo 90 vedie už 25 rokov. Všetci vdivadle sa máme navzájom radi amáme spoločný svetonázor," uviedla o Divadle Astorka Korzo 90Zita Furková.
Vsúčasnosti tu exceluje vhre nórskej autorky Kjersti A. Skomsvoldovej Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia. Stvárňuje vnej postavu zvláštnej, priam "uletenej" vdovy Mathey. Práve touto hrou oslávi na javisku vpiatok 6. marca svoje životné jubileum.
Vtýchto dňoch vréžii Ondreja Spišáka študuje postavu staršej ženy vpripravovanej hre Ľudácka prevýchova od autorov Maríny Zavackej, Márie Janšákovej aPetra Pavlaca. Okrem toho na doskách Divadla Astorka Korzo 90 účinkuje vpredstavení Vlásky jednej plavovlásky.Zjej intenzívnej spolupráce so spisovateľom Rudolfom Slobodom vznikli v90. rokoch minulého storočia v Divadle Astorka Korzo 90 pozoruhodné divadelné hry Armagedon na Grbe a Macocha.
Furková je známa najmä svojim vynikajúcim hereckým umením
Zbohatej filmografie herečky je to napríklad Zločin slečny Bacilpýšky (Jozef Režucha,1970), Pavilón Šeliem (Dušan Trančík 1982), Kráľ Drozdia brada (Miloslav Luther, 1984), Dies irae (Martin Ťapák, 1984), Kdo se bojí, utíka (Dušan Klein, 1984), Kohút nezaspieva (Martin Ťapák, 1986), Priateľstva padajúceho lístia (Juraj Nvota, 1998).
Zita Furková je známa najmä svojim vynikajúcim hereckým umením. VDivadle Astorka Korzo 90 však ukázala a uplatnila tiež cit pre réžiu napríklad v hre Frederica G. Lorcu Dom Bernardy Alby. Ako režisérka a filmová producentka zažila vroku 2003 svoj debut snímkou Jesenná (zato) silná láska.
Za vynikajúce stvárnenie divadelných postáv získalamnožstvo prestížnych ocenení, medzi nimi napríklad cenu Igric (1998) za herecký výkon v kategórii televízna dramatická tvorba, alebo Výročné ceny Slovenského literárneho fondu (1998, 2007). Vroku 2013 ju ocenilina slávnostnom otvorení XVI. Festivalu A. Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom Kvetom Tálie,ktorý udeľujú významným slovenským hercom.
Vroku 2017 si Zita Furková prevzala z rúk prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy voblasti kultúry a divadelného umenia.
