Na pohrebe talianskeho herca a režiséra Alberta Sordiho sa v Ríme zhromaždilo vyše milióna ľudí. Talianske hlavné mesto zažilo len jeden pohreb, na ktorom bolo smútiacich ešte viac – keď o dva roky neskôr zomrel pápež Ján Pavol II. Aj to svedčí o obrovskej popularite umelca, ktorý svojim herectvom dokázal vystihnúť tvár talianskeho človeka i talianskej spoločnosti.
"Filmovanie sa stalo zmyslom môjho života. Robím to pre potešenie ľudí, nie preto, aby som dokazoval svoje schopnosti," uviedol Sordi v roku 1996, keď bol čestným hosťom festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach. Zúčastnil sa tu na premietaní filmu Posledný Nestorov beh, na ktorom sa podieľal ako scenárista, režisér aako hlavný predstaviteľ. Na Moste slávy mu osadili tabuľku s jeho menom. Sordi nakrútil takmer 200 filmov a ako povedal, obetoval im veľmi veľa súkromia - napríklad sa nikdy neoženil. Vpondelok 15. júna uplynie od narodenia Alberta Sordiho sto rokov.
Z prekážky sa stala prednosť
Alberto Sordi sa narodil 15. júna 1920 v Ríme. Herectvo študoval na milánskej Akadémii dramatického umenia, ale neveľmi úspešne – veľkou prekážkou bol jeho výrazný rímsky prízvuk, ktorý sa však neskôr stal, paradoxne, jeho prednosťou. Vrátil sa do Ríma ajeho herecké začiatky sa spájajú sdabingom. Vo veku 19 rokov napríklad daboval amerického komika Olivera Hardyho.
Hoci stál pred kamerou už vroku 1937 vhistorickom filme Pád Kartága, väčšiu úlohu získal vroku 1942 vo vojnovom príbehu Traja piloti (ITre Aquillotti). Vo filme Biely šejk (1952) spolupracoval Sordi slegendárnym Federicom Fellinim, ktorý ho hneď vnasledujúcom roku obsadil aj do svojej snímky Darmošľapi. Sordiho tiež preslávil film Američan v Ríme (1954), postavu kňaza stvárnil vo filmovej podobe Hemingwayovho románu Zbohom zbraniam (1957).
Poznajú ho aj slovenskí diváci
Vroku 1959 mu priniesla popularitu komédia Maria Monicelliho Veľká vojna, ktorá získala na Filmovom festivale vBenátkach cenu Zlatého leva aosobitné uznanie si vyslúžil aj samotný Sordi. Nasledovala séria úspešných filmov – vojnová snímka Všetci domov! (1960), komédia Kriminálnici (1960), či detektívka Vslužbách mafie (1962). Vittorio de Sica zveril Sordimu hlavnú rolu vdráme Boom (1963), Vroku 1968 si Sordi zahral vsnímke Africké dobrodružstvá Ettore Scolu či vznámom poviedkovom filme On aOna (1968).
Aj slovenskí diváci si spomenú na drámu Zatkutý na hraniciach (1971). Obchodníka so zbraňami stvárnil Alberto Sordi vo filme Kým sa bojuje, je tu nádej (1974). Kvrcholom jeho hereckej dráhy patria filmy Cesta Rím-Neapol neprejazdná aViem, že vieš, že viem (1982), kde hral Sordi po boku populárnej Moniky Vittiovej asnímku aj režíroval. Dokopy sa ako režisér podpísal pod sedemnásť filmov.
Zberateľ ocenení zomrel na infarkt
Alberto Sordi zomrel na infarkt 25. februára 2003 v Ríme. Počas svojej kariéry bol deväť razy nominovaný na Striebornú stuhu apäťkrát toto ocenenie talianskych filmových novinárov aj získal. Na americký zlatý glóbus bol nominovaný trikrát azískal ho vroku 1964 za film Il Diavolo. Ktomu treba prirátať cenu Donatellovho Davida, ktorú dostal Sordi 11-krát, Zvláštnu cenu poroty na MFF v Moskve za celoživotné dielo (1983) a Zvláštneho Zlatého leva na MFF v Benátkach v roku 1995. Bol hosťom mnohých filmových festivalov a podujatí, napísal tiež knihu Dejiny jedného Taliana.
