Slávny český herec vynikal talentom aj odvahou: Postavil sa režimu, nepodľahol sláve a bol aj politikom

17.10.2020Herci a herečkyLen máloktorý herec dostal do vienka také nadanie ako Rudolf Hrušínský, ktorého výkony pred kamerou - napríklad v Spalovačovi mŕtvol - dodnes u divákov vyvolávajú mráz po chrbte. Vo svojej dobe žiaril aj na javisku, či už ako Jago v Othellovi alebo barón Krug v Bílá nemoc. Hrušínský, ktorý prišiel na svet 17. októbra 1920 na jednej z hereckých štácií svojich rodičov, bol ale aj človekom, ktorý dokázal napriek nátlaku vládnucej moci pevne stáť za svojím názorom.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Hrušínský nepotreboval výrazný kostým alebo líčenie, stačil mu pohľad a výraz. "Vždy to malo jednoduchosť. Hrušínský bol génius jednoduchosti," vyhlásil raz Jan Tříska o umelcovi, ktorý vedel s využitím úsporných prostriedkov majstrovsky zahrať prakticky čokoľvek. Či už išlo o beštiu v Spalovačovi mŕtvol alebo básnika života kochajúceho sa krásou krajiny vo Vesničko má středisková. Rovnako uveriteľný bol však aj v postave majora Kalaša zo série stále populárnych kriminálek.

Do dejín českej kinematografie sa Rudolf Hrušínský zapísal predovšetkým rolou diabolsky éterického Karla Kopfrkingla, ktorý sa nechal sfanatizovať nacistickou ideológiou, zabil svoju židovskú ženu, syna a pokúsil sa usmrtiť aj vlastnú dcéru. Filmová adaptácia psychologického hororu podľa predlohy Ladislava Fuksa, ktorú počas politického uvoľnenia koncom 60. rokov nakrútil Juraj Herz, však počas normalizácie skončila na indexe - a podobne dopadol aj Hrušínský.

Stál si za svojím názorom, kvôli čomu režim na neho pripravil "dokonalú psychickú vraždu"

Zaslúžilý umelec (a dokonca laureát Štátnej ceny Klementa Gottwalda), totiž v roku 1968 podpísal manifest Dvetisíc slov a svoj podpis po okupácii Československa odmietol odvolať. Prišiel o možnosť učiť na divadelnej fakulte, spoluprácu s ním prerušili televízie, rozhlas aj film, tiež úlohy v Národnej divadle prichádzali sporadicky. Trvalo to sedem rokov, bariéru prelomil až František Vláčil, keď si Hrušínskeho presadil do filmu Dým bramborové natě.

"Bol som za to rád. Pred tým som roky sedel doma a myslel na samé nepríjemné veci. Pripravili na mňa dokonalú psychickú vraždu," napísal vo svojich pamätiach Hrušínský, ktorý sa s Vláčilom stretol aj neskôr. Napríklad vo Vesničko má středisková mal režisér malú rolu deda Ticháčka, ktorého vyšetruje Hrušínskeho doktor Skružný. V úplne poslednom Vláčilovom filme Mág (1987) o Karlovi Hynekovi Máchovi sa potom Rudolf Hrušínský uplatnil ako recitátor básníkových veršov.

Jeho umelecký záber bol široký

Nebol to pritom Hrušínskeho jediný výlet do sveta poézie, jeho charakteristický hlas znel tiež v rozhlase, len výnimočne ale pôsobil v dabingu. Jeho umelecký záber bol pritom široký: už v 21 rokoch napísal detektívku Prvý prípad, režíroval divadelné hry (a v polovici 40. rokov dvakrát tiež film). Sláva mu pritom nikdy neprerástla cez hlavu. "Bol obyčajný, normálny chlap - pre mňa príklad toho, čo je nenafoukanost. Mal absolútny nedostatok akejkoľvek ješitnosti," povedal o ňom režisér Jiří Menzel.

Syn herca a režiséra Rudolfa Böhma, neskôr Hrušínskeho, a Hermíny Červíčkovej pochádzal zo starej hereckej rodiny, ktorej korene siahajú až k J. K. Tylovi. Svetlo sveta uzrel za javiskom hostinca v Novej Včelnice, kde jeho rodičia hrali veselohru Svadba našej Helgy, a už odmala kočovali. Jeho prvým stálym pôsobiskom sa stala Uranie a "Déčko" Emila Františka Buriana. Už pred vojnou sa tiež objavil pred kamerou, napríklad v Cesta do hlubin študákovy duše.

Vstup do politiky

Neskôr Hrušínský hral v Mestských divadlách pražských a najdlhšie obdobie prežil v Národnom divadle, kam prišiel v roku 1960. V novembri 1989 sa Hrušínský v rozhlasovom rozhovore, ktorý si vypočulo aj stotisícové zhromaždenie na Václavskom námestí, postavil na stranu nenásilia. Potom vstúpil priamo do politiky v radoch Občianskeho fóra, v roku 1990 ho preferenčné hlasy vyniesli do Federálneho zhromaždenia. Poslancom zostal celé dva roky, hoci ho každodenná politika sklamala.

Miloval totiž skôr obyčajný život. "Keď počujem krásnu muziku, verše, vidím krásne predstavenie, obraz, sochu, východ alebo západ slnka, kvet, húsatko, kura, dieťa - zakaždým sa potom uisťujem, že budem lepší," hovorieval Hrušínský, s ktorým sa podľa jeho priateľov krásne mlčalo. Z politiky sa vrátil - hoci už vážne chorý - k hraniu. Zomrel 13. apríla 1994, pár mesiacov po konci nakrúcania televízneho filmu Noc rozhodnutí, kam jazdil aj priamo z nemocnice a kde hral prezidenta Emila Háchu.

Zdroj: ČTK 

Foto: Photo © Filmové studio Barrandov

Tagy: Rudolf Hrušínský

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov