Máloktorá herečka vie presvedčivo zahrať záhadnú osudovú ženu, agentku FBI, seriózne vedkyňu, pornohviezdu aj starostlivú matku. Drobná rusovláska Julianne Mooreová, ktorá 3. decembra slávi šesťdesiatku, sa už vo všetkých týchto rolách a mnohých ďalších na plátne objavila. Vyslúžila si za to štyri oscarové nominácie a pozlátená soška k nej nakoniec putovala v roku 2015 za snímku Stále som to ja.
Mooreová, v detstve zakríknuté a okuliarnaté dievčatko, sa narodila 3. decembra 1960 ako Julie Anne Smithová vo Fayetteville v Severnej Karolíne. Jej otec bol vojenským sudcom a rodina sa často sťahovala. Na štúdiu herectva v Bostone si kvôli príliš obyčajnému menu zvolila umelecký pseudonym. Pri účinkovaní v menších newyorských divadlách si privyrábala ako čašníčka.
Jej začiatky boli všelijaké. V 80. rokoch uviazla Mooreová v kolotoči telenoviel, viac či menej podarených seriálov a druhoradých filmov. Prvú väčšiu úlohu na striebornom plátne získala až skoro v tridsiatich - v horore Príbehy z temnôt: Film, kde sa stala obeťou brutálnej vraždiacej múmie.
Nasledovali menšie, ale výrazné úlohy, napríklad si zahrala po boku Harrisona Forda v filme Utečenec, vďaka ktorým "Juli" začala dostávať aj väčšie herecké príležitosti a tiež hviezdne obsadené Krátke strihy (Short Cuts) režiséra Roberta Altmana.
V roku 1995 jej kritici tlieskali za výkon v snímke Safe a ženy jej závideli Hugha Granta v romantickej komédii Dvaja v tom. O rok neskôr si potom zahrala Doru Maarovú, jednu z múz slávneho maliara v snímke Prežila som Picassa. Erotický náboj nechýbalo jej postave v úspešnej komédii Big Lebowski.
V tej dobe si jej meno už našlo cestu aj do rebríčkov najkrajších žien celej planéty a nasledovali ďalšie filmové "pecky" - poviedková Magnólia z roku 1999, vojnová dráma Hranice Lásky aj krvavý Hannibal, voľné pokračovanie Mlčanie jahniat, v ktorom v úlohe populárnej vyšetrovateľky FBI Clarice Starlingovej nahradila Jodie Fosterovú. Vyskúšala si tiež účinkovanie na Broadwayi.
Oscar a ocenenia
Oscara získala za snímku Stále som to ja. Akademici v tomto filme ocenili jej bravúrny stvárnenie uznávanej profesorky lingvistiky, u ktorej diagnostikujú ranú formu Alzheimerovej choroby. Úplne prvú nomináciu na Oscara vyniesol Mooreovej v roku 1998 part pornoherečky vo filme Hriešne noci.
Ako jedna z mála herečiek v histórii bola Mooreová nominovaná súčasne na Oscara za vedľajšiu aj hlavnú úlohu, a to v roku 2003. Ďalšiou nomináciou bola jej krehká a utrápená Laura Brownová z Daldryho Hodín z roku 2002, a tiež Cary Whitakerová, takisto žena v domácnosti, ktorá sa ocitne v neočakávanej kríze v snímke Ďaleko do neba z toho istého roku.
Vlani na karlovarskom filmovom festivale Mooreová osobne predstavila komédiu Odtlačky prstov z roku 1997, ktorá stála pri zrode spolupráce aj manželského spolužitia Mooreovej s režisérom a scenáristom Bartom Freundlichom. Vo Varoch tiež dostala Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.
Žije celkom jednoducho, rodina je na prvom mieste
Za Freundlicha je vydatá od roku 2003 a majú spolu dve deti, syna Caleba a dcéru Liv. Filmové úlohy si vraj vyberá zámerne tak, aby mohla točiť buď v domovskom New Yorku, alebo v lete, kedy ju rodina môže sprevádzať. Zakladá si na tom, že žije celkom jednoducho a ako ktorákoľvek iná matka delí svoj čas prevažne medzi prácu a rodinu. Vo voľnom čase sa zasadzuje za šírenie osvety o antikoncepcii, právo žien ísť na potrat, boj proti rakovine prsníka či za práva detí.
Nie je vraj tragický typ ako väčšina jej hrdiniek, má rada humor a muzikály. O tom, že stále skvele vyzerá, svedčí aj to, že sa v posledných rokoch niekoľkokrát objavila na titulnej stránke prestížneho módneho magazínu Vogue.
V roku 2011 prevzala Mooreová titul žena roka, ktorý jej udelilo harvardské divadelné združenie Hasty Pudding Theatricals. Pudingový kotlík dostala za to, že svoj talent uplatňuje aj mimo filmové plátno, napríklad za role na Broadwayi. Študenti ocenili Moore tiež ako úspešnú autorku dvoch detských kníh.
