Medzi výrazné svetové herecké osobnosti sa Jean-Louis Trintignant zaradil v roku 1956, keď stvárnil hlavnú postavu v legendárnej snímke...a Boh stvoril ženu, v ktorej si zahral po boku Brigitte Bardotovej. Jeho civilný herecký prejav charakteristický nenápadnosťou, zamyslenou tvárou a melancholickými pohybmi vynikol v mnohých filmoch, ktoré dnes patria do zlatého fondu francúzskej a talianskej kinematografie druhej polovice 20. storočia.
Nenapodobiteľné herecké majstrovstvo potvrdil napríklad vo filmoch Muž a žena, Poviedka o policajtovi, Mužská záležitosť, Bez motívu, Tri farby: Červená, alebo Láska. Jean-Louis Trintignant, držiteľ Strieborného medveďa a Césara, mal v piatok 11. decembra 90 rokov.
Po boku dnes už legendárneho herca si zahrali aj Sylvia Turbová, Zuzana Kocúrioková, Ivan Mistrík, Jozef Kroner, Jozef Čierny alebo Július Vašek. V roku 1968 totiž vznikol koprodukčný film L'Homme qui ment (Muž, ktorý luže). Pod experimentálnu snímku sa podpísal francúzsky režisér Alain Robbe-Grillet, s ktorým spolupracovali aj slovenskí tvorcovia ako Martin Hollý, ml. či Albert Marenčin. V slovenskej verzii Trintignantovi hlas prepožičal Ladislav Chudík. Za stvárnenie hlavnej postavy Borisa získal Trintignant na festivale v Berlíne Strieborného medveďa a Alain Robbe-Grillet bol nominovaný na Zlatého medveďa v kategórii najlepší film.
Začal študovať právo, no viac ho okúzlilo divadlo
Jean-Louis Trintignant sa narodil 11. decembra 1930 v obci Piolenc vo francúzskom departemente Vaucluse. Jeho otec vlastnil podnik na výrobu cukroviniek a strýko Maurice Trintignant bol známym pretekárom Formuly 1. Po maturite na lýceu sa budúci slávny herec rozhodol pre štúdium práva, oveľa viac ako paragrafy ho však okúzlilo divadlo. Prvé skúsenosti nazbieral v Paríži, kde navštevoval herecké kurzy. Na divadelných doskách debutoval v roku 1951 v súbore Raymonda Hermantiera.
Pred filmovou kamerou sa po prvý raz predstavil v snímke Si tous les gars du monde (Keby všetci chlapi sveta..., r. Christian-Jaque, 1955), po ktorom nasledoval film a La Loi des rues (Zákon ulíc, r. Ralph Habib, 1956).
Rola po boku krásnej Bardotovej, milostná aféra a útek do armády
Výraznejšie na seba upozornil úlohou sentimentálneho a neústupného mladého muža, do života ktorého zasiahne osudová žena v podaní krásnej Brigitte Bardotovej v slávnej melodráme Et Dieu... créa la femme (...a Boh stvoril ženu, 1956). Dnes už legedárny film režíroval nemenej slávny Roger Vadim, ktorý bol v tom čase manželom Bardotovej. V snímke nechýbali na tú dobu aj odvážne erotické scény a medzi Trintignantom a Bardotovou to zaiskrilo aj v súkromí.
Milostná aféra mala svoje následky, Trintignantova manželka, tiež herečka Stéphane Audranová, požiadala o rozvod a pred veľkým mediálnym záujmom mladý talentovaný herec utiekol do armády. Uniformu si obliekal tri roky a zúčastnil sa aj bojov v Alžírsku. Po návrate sa vrátil na filmové plátno v zmodernizovanom prepise románu Les Liaisons dangereuses (Nebezpečné známosti, 1959), ktorý režíroval opäť Vadim.
Zažiaril aj v charakterovo a psychologicky zložitejších rolách
V 60. rokoch minulého storočia prešiel k charakterovo a psychologicky zložitejším rolám nenápadných a rozporuplných mužov. V tomto období vznikol aj ďalší zásadný film v jeho kariére. Zažiaril v úlohe ovdoveného automobilového pretekára v romantickej dráme Un homme et une femme (Muž a žena, 1966) režiséra Clauda Leloucha. V oscarovej snímke si Trintignant zahral po boku francúzskej herečky Anouk Aimée.
Pôsobivú hereckú kreáciu po boku Yvesa Montanda predviedol Trintignant aj v politickom thrillery s názvom Z (1969), pod ktorý sa podpísal grécky režisér Costa Gavras. Snímku v roku 1970 ocenili Oscarom za najlepší zahraničný film a Trintignanta cenou za najlepší hercký výkon na filmovom festivale Cannes.
Filmové postavy Jean-Louis Trintignanta mali spoločnú nenápadnosť bežných ľudí z civilného života, prejavovali sa bez okázalých gest a emócii, či už išlo o vraha, policajného inšpektora alebo zúfalého pomstiteľa. Prejavilo sa napríklad v kultovom filme podľa skutočnej udalosti Flic Story (Poviedka o policajtovi, r. Jacques Deray, 1975), v ktorom si zahral spoločne s Alainom Delonom.
Nenapodobiteľný herecký prejav
Nenapodobiteľný herecký prejav Trintignant predviedol aj v snímkach ako napríklad Sans mobile apparent (Bez motívu, r. Philippe Labro, 1971), L' Attentat (Atentát v Paríži, r. Yves Boisset, 1972) alebo L' Agression (Agresia, r. Gérard Pires, 1975), La Terasse (Terasa, r. Ettore Scola, 1980), Une affaire d'hommes (Mužská záležitosť, r. Nicolas Ribowski, 1981), alebo Trois couleurs: Rouge (Tri farby: Červená, r. Krzysztof Kieślowski, 1994). Za kameru sa Trintignant postavil pri nakrúcaní snímok Une journée bien remplie (Rušný deň, 1973) a Le Maître-nageur (1979).
Po viacročnej odmlke Jean-Louis Trintignant stvárnil hlavnú postavu vo filme nemeckého režiséra Michaela Hanekeho Amour (Láska, 2012). Snímku ocenili Oscarom za najlepší zahraničný film a Trintignant dostal Cesára za najlepší herecký výkon, ktorého udeľuje francúzska Filmová umelecká akadémia.
Haneke obsadil Trintignanta aj do svojho filmu Happy End (2017) a legendárny francúzsky herec sa naposledy predstavil v snímke Les Plus belles années d'une vie (Najlepšie roky jedného života), pod ktorú sa podpísal Claude Lelouch.
