Český herec Pavel Kříž sa zapísal do povedomia aj do sŕdc divákov vďaka postave študenta a neskôr lekára Štěpána Šafránka zo známych komédií o básnikoch. Táto zhoda okolností však vystihuje aj jeho životný príbeh. Pôvodne Kříž naozaj uvažoval o štúdiu medicíny a po emigrácii do zámoria ešte počas komunistického režimu začal pracovať ako psychoterapeut. Ostal však verný aj filmovej a televíznej tvorbe a patrí stále k obľúbeným a často obsadzovaným hercom. Pavel Kříž mal v nedeľu 18. apríla 60 rokov.
Pavel Kříž sa narodil 18. apríla 1961 v Brne. Pôvodne sa chcel stať lekárom, keď ho však z politických dôvodov neprijali na gymnázium, musel zmeniť svoje plány. Vyštudoval fotografiu a venoval sa herectvu vo viacerých detských a ochotníckych súboroch, napríklad v amatérskom divadle Pírko či v Detskom súbore Divadla Na Provázku.
Negatívnu skúsenosť s totalitným systémom popísal v diskusii s divákmi: "Ako dieťa som sa bál komunistov, pretože ubližovali ľuďom a ja som to najprv podvedome cítil a neskôr aj videl."
Prvýkrát pred kamerou a rola, ktorá bola zlomom v kariére
Prvý raz sa Pavel Kříž objavil pred kamerou v roku 1981 v detskej snímke režiséra Josefa Pinkavu s názvom Kopretiny pro zámeckou paní. V tom istom roku hral v televíznych filmoch Až já budu velká (František Filip) a Čím kdo žije (Eva Sadková).
Hneď v ďalšom roku však na Pavla Kříža čakala herecká príležitosť, ktorá zásadne ovplyvnila jeho umeleckú dráhu a spojila jeho tvár s postavou študenta resp. lekára a zároveň duchaplného a talentovaného básnika Štepána Šafránka. Obsadil ho do nej režisér Dušan Klein, ktorý podľa literárnej predlohy Ladislava Pecháčka nakrútil známy a dodnes obľúbený film Jak svět přichází o básníky. Príbeh maturantov, ktorí nacvičujú divadelné predstavenie, videlo v kinách 1,6 miliónov divákov a Kříž sa stal jednou z najznámejších tvárí českého filmu.
"Nikdy som si nemyslel, že by som sa mohol stať skutočným hercom. Vďaka Básnikom sa mi od základu zmenil život. Pri mojom prvom nakrúcaní som si pripadal ako na inej planéte," spomínal na tieto časy. Séria filmov priniesla úspech aj režisérovi Dušanovi Kleinovi. Hneď po dvoch rokoch nakrútil rovnako vydarené pokračovanie Jak básníci přicházejí o iluze (1984), ktoré Šafránka zachytáva už ako študenta medicíny. V tretej časti Jak básníkům chutná život (1987) potom hlavný hrdina zdoláva každodennú prax dedinského lekára.
V roku 1988 emigroval do Kanady, neskôr opäť vo svojej ikonickej úlohe
Medzitým Kříž úspešne absolvoval štúdium na konzervatóriu v Prahe (1984) a po hosťovaní v Divadle E. F. Buriana získal na tejto scéne svoj prvý stály angažmán. V roku 1988 však emigroval do Kanady a tam sa vrátil k svojim pôvodným túžbam a snom liečiť ľudí - začal sa venovať praxi psychoterapeuta. Vyštudoval tento odbor na univerzite vo Vancouveri a pracoval v domovoch pre seniorov.
Až v roku 1993 ho režisér Klein opäť presvedčil, aby sa zhostil sa svojej tradičnej úlohy v štvrtom pokračovaní série s názvom Konec básníků v Čechách. O rok neskôr si Kříž zahral v ďalšom Kleinovom filme, tento raz však išlo o filmové spracovanie prózy Bohumila Hrabala s názvom Andělské oči. Od konca 90. rokov 20. storočia Kříž opäť zintenzívnil svoju hereckú prácu predovšetkým pre televízne filmy - spomenúť možno snímku Vůně vanilky (Jiří Strach, 2001), americký dvojdielny film Denník Anne Frankové (Robert Dornhelm, 2002), či vojnový film Dušana Kleina I ve smrti sami (2004).
V roku 2004 Klein dokončil aj piate pokračovanie svojej série Jak básníci neztrácejí naději. Kříž sa tiež v roku 2011 objavil v americkom filme Mission: Impossible 4 režiséra Brada Birda a s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe. Šiesty a zatiaľ posledný film o osudoch Štěpána Šafránka s názvom Jak básníci čekají na zázrak vznikol v roku 2016. Pavel Kříž si zahral aj v snímke Nabarvené ptáče Václava Marhoula (2019), ktorá získala desať Českých levov i ďalšie domáce a medzinárodné ocenenia.
Venuje sa zdravotníckej osvete pre cukrovkárov
Často sa začal objavovať aj v seriáloch - napr. Přízraky mezi námi, Ulice, seriál z prostredia tanečnej školy První krok, Obchoďák, či První republika mapujúca dejiny medzivojnového Československa. Medzi tie novšie patrí seriál Místo zločinu Ostrava, či Ordinácia v ružovej záhrade.
Pavel Kříž sa ako diabetik venuje zdravotníckej osvete pre cukrovkárov a podieľal sa aj na príprave magazínu Manažérem vlastního zdraví pre Českú televíziu.
Od roku 1996 ho možno vidieť aj na javisku Národného divadla, venuje sa tiež dabingu. Strieda pobyt v Českej republike s Kanadou. A parafrázujúc názvy filmov, ktoré ho preslávili, tvrdí: "Už dávno som prišiel o ilúzie o svete, ktorý nás obklopuje. Rozhodne som však neprišiel o nádej, že navzdory všetkému nepriaznivému, čo život prináša, stojí za to žiť."
