Pred rokom nás opustil legendárny Menzel: Jeho talent mu priniesol obrovský úspech aj Oscara!

06.09.2021Herci a herečkyLáskavá a súcitná poetika jeho filmov priniesla Jiřímu Menzelovi, ktorý zomrel pred rokom 5. septembra, svetový úspech už na začiatku režisérskej kariéry. V roku 1967 získal za Ostro sledované vlaky, natočené podľa románu Bohumila Hrabala, Oscara pre cudzojazyčný film.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Podľa Hrabalových kníh točil Menzel aj neskôr. Dielo filmára, ktorý sa uplatnil aj ako osobitý herec v snímkach svojich i cudzích, patrí k tomu najlepšiemu, čo česká kinematografia vytvorila. Ako priekopníka českej filmovej novej vlny oceňovali Menzela po jeho úmrtí aj zahraničné médiá.

Skrytý humor vo filmoch

Podľa agentúry DPA sa jeho filmy vždy vyznačovali skrytým humorom. Kolegovia, priatelia i odborníci spomínali na jeho veľkú úctu k práci aj k divákovi. Podľa Zdeňka Svěráka Menzel vždy pri začiatku nakrúcania doslova ochorel filmom, tak zodpovedne pristupoval k tvorbe. Bola česť s ním pracovať, uviedol Svěrák. Režisér Jan Hřebejk ho zase videl takto. "Keď sa povedalo v uplynulých 50 rokoch Jiří Menzel, bola to značka dobrej kvality českého filmu i divadla, ako v pozícii režiséra, tak v pozícii herca. Jeho dielo je meradlom toho, kam sa dá dôjsť."

Predstaviteľ filmovej novej vlny

Osobitý tvorca sa už v detstve zamiloval do filmov Reného Claira, Charlieho Chaplina či Jeana Renoira. Menzel sa narodil 23. februára 1938 v rodine publicistu, spisovateľa a dramaturga animovaných filmov Josefa Menzela. Na pražskej Filmovej a televíznej fakulte (FAMU) študoval v rokoch 1958 až 1962 u Otakara Vávru v silnom ročníku, ktorý je dnes považovaný za os českej filmovej novej vlny - okrem iného s Věrou Chytilovou alebo Evaldom Schormom.

Publikum i odborníkov zaujal Menzel hneď svoju prvou réžiou, ktorou bola adaptácia Hrabalovej poviedky Smrt pana Baltazara vo filme Perličky na dne (1965). Atmosféra jeho Rozmarného léta podľa Vladislava Vančuru (1967) dokonale ladí s predlohou. Kvetnatý archaický jazyk, kvôli ktorému bola predloha považovaná za nesfilmovateľnú, Menzel citlivo vyvážil zábermi, v ktorých sa takmer nič nedeje, ale "hrá" v nich hladina rieky, dážď či zmoknuté poháre na stole. Našiel tu krehkú rovnováhu medzi humorom a poéziou.

Talent pred kamerou aj za kamerou

Skřivánci na niti podľa Hrabalových poviedok z roku 1969 skončili nakoniec v trezore pre svoju kritiku komunistickej svojvôle a k divákom sa dielo dostalo až po zmene režimu - a 21 rokov po svojom vzniku získalo na Berlinale Zlatého medveďa. Menzelove ďalšie hrabalovské filmy, malebné Postřižiny či Slávnosti snežienok, rovnako ako komediálné snímky zo 70. a 80. rokov, často podľa scenára Zdeňka Svěráka (Na samote u lesa, Báječní muži s kľučkou či na Oscara nominovaná Vesničko má středisková), patrí k tomu najlepšiemu, čo v tej dobe vznikalo.

Pred kamerou potom Menzel uplatnil civilný prejav, postavený na klaunstve a komediantstve. Hral napríklad vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů, Rozmarné leto, Penzión pre slobodných pánov či Hra o jablko.

Menzelov posledný film

Svoj posledný film nakrútil Menzel v roku 2013 - bola to "roztopašná komédia o vášni k životu, hudbe a k ženám" Donšajni. Nebola tak úspešná ako jeho predchádzajúci hrabalovský titul Obsluhoval som anglického kráľa (2006), ktorý mal ohlas aj v zahraničí. Predchádzalo mu však osem rokov sporov o práva na natočenie slávneho románu, korunovaného preslávenou scénou s "Menzelovým prútikom". Tým rozhorčený režisér verejne "zošvihal" producenta Jiřího Sirotka na filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 1998.

Počas dlhšej pauzy medzi filmovaním (predchádzajúca snímka Život a neobyčajné dobrodružstvá vojaka Ivana Čonkina je z roku 1993) sa Menzel venoval hlavne divadelnej réžii doma aj v cudzine. Divadlo mu bolo vždy blízke, aj kvôli hravému režijnému rukopisu. V pražskom Činohernom klube napríklad inscenoval Machiavelliho Mandragoru, ktorá sa tam hrala 11 rokov. Veľmi úspešný bol aj Feydeaov Chrobák v hlave v Divadle na Vinohradoch. Realizoval aj niekoľko opier a režíroval aj na Letných shakespearovských slávnostiach.

Dostal množstvo cien vrátane Oscara

Za dlhoročný umelecký prínos českému filmu dostal Menzel v roku 1996 Českého leva a v roku 2003 na Filmovom festivale v Karlových Varoch cenu za celoživotné dielo. Jeho rukopisu dobre rozumeli aj v zahraničí, kde bol veľmi žiadaný. Dvakrát bol vyznamenaný francúzskym Rádom umenia a literatúry. Dostal tiež Cenu Vladislava Vančuru aj medailu Za zásluhy.

Na Medzinárodnom festivale v Berlíne v roku 2018 udelili Menzelovi cenu Kamera Berlinale určenú osobnostiam, ku ktorým má táto prehliadka zvláštny vzťah. Na festivale mal tiež premiéru film Tlmočník režiséra Martina Šulíka, road movie, v ktorej Menzel stvárnil titulnú postavu. V septembri 2018 dostal na filmovom festivale v izraelskej Haife cenu za celoživotné dielo. A v septembri 2019 sa stal čestným občanom hlavného mesta Prahy.

Dlhé roky vzdorovitý starý mládenec sa v roku 2004 oženil s Olgou Kelymanovou, absolventkou produkcie na DAMU. V roku 2008 sa v manželstve narodila Anna Karolína (jej biologickým otcom je režisér Jaroslav Brabec), o šesť rokov neskôr pribudla Eva Maria. V posledných rokoch života sa Menzel potýkal s vážnymi zdravotnými problémami. V novembri 2018 prekonal náročnú operáciu hlavy, podľa manželky Oľgy išlo o komplikácie po ťažkej meningitíde.

Zdroj: ČTK 

Foto: TASR/DPA/Soeren Stache/dpa-Zentralbild, Video: YouTube/Totalfilm.cz

Tagy: Jiří Menzel Tlmočník

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov