V prvej polovici 20. storočia považovali diváci za veľké šťastie, keď mohli na javisku vidieť hrať Sašu Rašilova. Hoci ho mnohí označovali najmä za komika či komedianta, brilantne vedel skĺbiť tragiku s komikou. To, že bol dlhoročný člen pražského Národného divadla vynikajúcim charakterovým hercom, dokázal v postavách, ktoré stvárnil či už v divadle alebo vo filme. Získal dve Národné ceny - prvú v roku 1941 a druhú v roku 1950 za film Rodinné trampoty oficiála Tříšky. O tri roky neskôr mu udelili titul zaslúžilý umelec.
Saša Rašilov, legenda divadelného i filmového herectva a zakladateľ slávnej českej hereckej dynastie, ktorú ďalej rozvíjajú jeho vnuci Saša a Václav, sa narodil pred 130. rokmi (6. septembra 1891) v Prahe. Pôvodným menom Václav Jan Rasch sa sám neskôr prekrstil na Sašu Rašilova. Keď mal desať rokov, zomrel mu otec a matka sa s deťmi presťahovala na Žižkov, kde vyrastal.
V roku 1909 sa vyučil za typografa a nastúpil do pražských grafických závodov. Avšak už predtým začal od pätnástich rokov chodiť po žižkovských hostincoch s vlastným humorným program, aby rodine finančne prilepšil. Vystúpil na debničku a slovom i spevom zabával štamgastov. "Prax a teória sa kupovala prebdetými nocami, po ktorých sa išlo do zamestnania," spomínal na toto obdobie herec.
Svoje herecké umenie využil na to, aby ho prepustili z armády počas vojny
Pamätníci hovoria, že v živote Rašilova nebolo nikdy isté, čo je skutočnosť a čo je hra - hranie a skutočnosť sa u neho navzájom úzko prelínali. Mystifikáciu miloval, rovnako ako Jaroslav Hašek. Jedno zo svojich vrcholných mystifikačných čísiel predviedol, keď ho v roku 1914 povolali po vypuknutí prvej svetovej vojny na front. Vďaka svojmu hereckému umeniu tak presvedčivo nasimuloval nervovú poruchu, že ho prepustili z armády do civilu.
Rovnako sa v mnohých životopisoch Sašu Rašilova objavuje "pravda", že hercova rodina pochádzala zo šľachtického rodu hessenských rytierov. Skutočnosť je ale niekde inde, pretože genealóg Roman Stodůlka na základe historických materiálov tvrdí, že šľachtický titul rytier hessenský je vymyslený a nikdy neexistoval. Modrú krv si pravdepodobne vymyslel už hercov otec, ktorý mal ku šľachte blízko – pracoval ako správca šľachtického kasína v Prahe.
Po prepustení do civilu začal Saša Rašilov v roku 1916 vystupovať v rôznych kabaretoch a varieté. Počas jedného takéhoto vystúpenia si ho všimol režisér Karel Hugo Hilar a v roku 1921 mu ponúkol angažmán v Národnom divadle, kde pôsobil až do svojej smrti v roku 1955.
Na doskách prvej českej divadelnej scény stvárnil Saša Rašilov mnohé významné úlohy, akou bola napríklad postava Chrobáka v hre bratov Čapkovcov Zo života hmyzu, rola Hejtmana v Gogoľovej hre Revízor, Klubka v Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej či úradníka Podkolesina v Gogoľovej hre Ženitba. Poslednou postavou bola v roku 1953 úloha továrnika Kaudersa v hre českého dramatika Ota Šafránka Vlastenec.
Prednosť dával divadlu pred filmom
Aj napriek tomu, že Saša Rašilov dával prednosť divadlu pred filmom - uprednostňoval priamy kontakt s divákom - taktiež na filmovom plátne stvárnil celý rad vynikajúcich postáv. Pamätníkom sa iste vybaví vo filme Dobrý voják Švejk (r. Martin Frič, 1931), či v komédii Mravnost nade vše (r. Martin Frič, 1937), kde bol jeho hereckým partnerom Hugo Haas. Smoliarskeho starého mládenca Barvínka stvárnil v trpkej komédii Přijdu hned (r. Otakar Vávra, 1942).
Svoj tragikomický herecký prejav naplno využil pri postave manželkou podvádzaného Tatrmuža v komédii Hostinec "U kamenného stolu" (r. Josef Gruss, 1948). Neurotickým úradníkom hľadajúcim pokoj na vidieku bol zasa vo filme Rodinné trampoty oficiála Tříšky (r. Josef Mach, 1949). Výnimočný herec Saša Rašilov starší dohral na javisku i v živote 3. mája 1955 vo veku 63 rokov. Pochovaný je na Olšanských cintorínoch v Prahe.
