Vo veku 84 rokov zomrel v Bratislave televízny a filmový režisér Vido Horňák. Novinári a filmári z okruhu Horňákových priateľov informujú o jeho úmrtí prostredníctvom sociálnej siete.
Miroslav Horňák sa narodil 3. apríla 1934 vNovom Meste nad Váhom. Krstné meno Vido, ktoré používal, si vybral po svojom starom otcovi. Od detstva sa zaujímal oliteratúru, čo neskôr komentoval slovami: "Keď som sa dostal k svetovej literatúre, k tým drámam, románom, hlavne od tých 30. rokov povedzme, k európskej a americkej, tak som vedel, kde je bolesť, kde ľudská hlúposť, kde naivita a falošné zjednodušovanie."
Vrokoch 1954-57 študoval odbor filmovej scenáristiky a dramaturgie na pražskej Filmovej akadémii múzických umení, kde sa stretol srežisérmi Ivanom Passerom, Milošom Formanom, alebo so spisovateľom Milanom Kunderom. Štúdium však nedokončil pre politické nezhody s pedagógmi.
Po vojenskej službe nastúpil ako asistent réžie Československej televízie v Bratislave a od roku 1961 sa stal režisérom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa prejavil ako citlivý tlmočník dramatizácie literárnych predlôh.
Začínal ako asistent réžie pri prvom slovenskom televíznom filme Smrť sa volá Engelchen (1960). Príbeh zobdobia 2. svetovej vojny podľa literárnej predlohy spisovateľa Ladislava Mňačka nakrútil režisér Ivan Balaďa. Od roku 1961 už nakrúcal ako režisér vlastné filmy, takmer výhradne sa venoval televíznej tvorbe.
Medzi jeho prvotiny patrí film Odvoch bratoch nakrútený podľa prózy Petra Jilemnického. Nasledovali snímky V páse zlomená (1966), Román o base (1968), alebo známy film S Rozárkou (1970) nakrútený podľa rovnomennej prózy Vincenta Šikulu. Vhlavnej úlohe sa tu objavila vtedy len 21-ročná česká herečka Eliška Balzerová, vtom čase ešte sdievčenským priezviskom Havránková.
Ďalej saVidoHorňákako režisér podpísal pod filmy Zojka a Valéria (1971), Čierne ovce (1973). Jeho dielom je aj známa a divácky úspešná trojdielna televízna inscenácia Buddenbrookovci (1974) podľa románu Thomasa Manna.
Televíznymi adaptáciami ruských klasických diel bola Piková dáma (1974) podľa Alexandra S. Puškina, atiež televízne spracovanie romantickej drámy Michaila J. Lermontova Čudný človek (1975). Nasledovali filmy Zenovo vedomie (1976), opäť trojdielna inscenácie Sesternica Beta (1979) podľa románu Honoré de Balzaca.
Vroku 1989 nakrútilVidoHorňákdvojdielny film Staroružová dráma adetektívku Húkanie sovy. Jeho posledným hraným filmom bola snímka Európa, moja láska (1992). Po roku 1990 nakrúcal filozofické dokumentárne filmy o stave spoločnosti Quo Vadis 20. storočie (1990), Stálo za to obetovať človeka? (1998) a Dejiny bezcharakternosti (2002).
