Na konci 60. rokov minulého storočia si jeden taliansky inžinier postavil v Jadranskom mori svoj vlastný ostrov a bojoval za to, aby úrady uznali jeho nezávislosť. Výnimočný príbeh nadšenca, ktorý na plošine v blízkosti Rimini prevádzkoval reštauráciu, bar, obchod so suvenírmi a dokonca aj poštu, bol až donedávna prakticky zabudnutý, teraz sa ho ale chopila streamovacie platforma Netflix, napísal server BBC.
Snímka nazvaná L'incredibile storia dell'Isola delle Rose (Neuveriteľný príbeh Ružového ostrova) sleduje osud odhodlaného staviteľa Giorgia Rosu, ktorý zrealizoval svoju utopickú predstavu o nezávislom mikroštáte uprostred mora.
Súhlas im stihol dať ešte pred smrťou
"V Rimini je to príbeh, ktorý prarodičia rozprávajú svojim deťom a vnukom. Slávna historka, no len v Rimini," vysvetľuje producent filmu Matteo Rovere. Rosa, ktorý zomrel v roku 2017 vo veku 92 rokov, sa ešte pred svojou smrťou s filmármi zišiel a dal im súhlas, aby jeho príbeh previedli na filmové plátno. Snímka sa vracia do roku 1967, kedy Rosa svoj ostrov začal budovať, aj keď väčšina jeho súputníkov mala dojem, že musí byť šialenec, keď sa do takéhoto podniku púšťa.
Šialenec a knieža anarchistov
"Môj otec bol inžinier... bol veľmi precízny a puntičkársky, vo všetkom mal poriadok. Inžinier skoro v nemeckom zmysle slova. Mal v sebe ale aj kúsok bláznovstva, ktoré ho viedlo k tomu, že si chcel pre seba postaviť plošinu a urobiť z nej štát mimo talianskej teritoriálne vody, čo ho pasuje do úlohy akéhosi kniežaťa anarchistov," povedal o ňom jeho syn Lorenzo Rosa.
Rosa si plošinu sám navrhol a postavil za vlastné peniaze s pomocou niekoľkých priateľov. Stála na oceľových stĺpoch zapustených do morského dna 26 metrov nad hladinou, zhruba 12 kilometrov od Rimini. Celkom mala plochu 400 metrov štvorcových a vznikla bez povolenia úradov. Rosa tvrdil, že taliansky štát nemá v tomto smere žiadne právomoci, pretože stavba stála mimo teritoriálnych vôd, a v júni 1968 vyhlásil nezávislosť svojho ostrova. Rím bol ale iného názoru, pomocou námorníctva nad plošinou prevzal kontrolu a vo februári 1969 ju pomocou náloží s dynamitom zničil.
Príbeh o slobode
"Je to príbeh o slobode, o tom, ako húževnato Giorgio Rosa stál proti vláde. Nechcel pritom prekračovať zákony, pretože tie v 60. rokoch hovorili, že územie, ktoré je ďalej ako desať kilometrov od pobrežia, je územím nikoho, na ktorom si môžete robiť, čo chcete - ako by ste boli na Mesiaci," hovorí producent Rovere.
Ihneď po dokončení sa o ostrov začali zaujímať médiá a vo svete, kde sa protestovalo proti vojne vo Vietname, k nemu vo veľkom začala jazdiť mládež, aby si užila zábavu a voľnosť. Pokusy ostrov zavrieť jeho popularitu len zvyšovali, aj keď talianska vláda sa snažila pošramotiť jeho povesť informáciami o tom, že sa na ňom konajú ilegálne párty, kde sa užívajú drogy či hrajú hazardné hry.
Film bol natočený v taliančine, hlavného hrdinu v ňom stvárnil známy herec Elio Germano a jeho lásku Matilda De Angelis, ktorá na seba nedávno upútala pozornosť rolou Eleny v detektívnej sérii Mala si to vedieť stanice HBO. Ani jeden z protagonistov, hoci sú obaja Taliani, príbeh Rosu a jeho umelého ostrova nepoznali. "Som z Bologne a nikto z rodičov, príbuzných ani priateľov o tom príbehu nikdy nepočul. Keď som čítala scenár, hovorila som si, prečo to ešte nikto nenakrútil, pretože je to naozaj neuveriteľná vec," povedala De Angelis.
Boj so štátnou mocou
Film sa zameriava hlavne na to, ako Rosa bojoval so štátnou mocou, a tak sa mnoho scén odohráva v rokovacích sálach vlády. Inžinier Rosa vždy trval na tom, že žiadne zákony neporušuje, a mal za to, že nie je dôvod, prečo by mali úrady vydať rozhodnutie o demolácii ostrova. Plánoval naopak jeho ďalší rozvoj, chcel napríklad vystavať ďalšie poschodia.
Vláda mu však plány prekazila a Rosa sa podľa svojho syna ku spomienkam na svoj životný projekt nerád vracal. "Bol rozrušený a bolo mu to ľúto, veľmi tým trpel. Nikdy o tom nehovoril... Moja najsmutnejšia spomienka je na chvíľu, kedy dostal od vlády list, v ktorom ho žiadala o zaplatenie nákladov na demoláciu," citovala BBC Lorenza Rosu.
Po ostrove slobody v Jadranskom mori toho veľa nezostalo, zvyšky stavby však dodnes ležia na dne. Lorenzo Rosa má doma vystavený kus tehly, ktorú pre neho vylovili potápači. "Napísali na to niečo veľmi krásne: Potápačom z Rimini je cťou vrátiť späť jednému snílkovi časť jeho sna."
