BRATISLAVA - V noci z piatka na sobotu Slovensko prišlo o výraznú osobnosť slovenskej kinematografie. Legendárny režisér, scenárista, kameraman a výtvarník Juraj Jakubisko zomrel. O jeho úmrtí informovala na sociálnej sieti Facebook dcéra Janette Jakubisková.
Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 vo východoslovenskej obci Kojšov. V roku 1957 absolvoval štúdium fotografie na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a v rokoch 1959-1966 študoval v Čechách na pražskej FAMU.
Po absolutóriu režijne debutoval filmom Kristove roky (1967). Nasledovali filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a v roku 1970 Jakubisko pracoval na filme Do videnia v pekle, priatelia, ktorý však mohol dokončiť až o 20 rokov neskôr.
Po roku 1970 točil iba dokumentárne filmy a až v roku 1979 sa mohol vrátiť k réžii hraných filmov. Jeho film Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil po niekoľkoročnej odmlke bol majstrovským dielom. Nasledovala komédia Nevera po slovensky (1980). V roku 1983 mali premiéru dve časti filmu Tisícročná včela, adaptácia románu Petra Jaroša, ktorá je považovaná za jedno z jeho najlepších diel a slovenskej kinematografie vôbec.
Potom sa Jakubisko vnoril do sveta detského filmu (Perinbaba, 1985, Pehavý Max a strašidlá, 1987) a dopadlo to nad očakávanie dobre. Hlavne Perinbaba, v hlavnej úlohe s herečkou Giuliettou Masina, považujú za jednu z najkrajších slovenských filmových rozprávok. Predrevolučné obdobie uzavrel film Sedím na konári a je mi dobre (1989) v jednej z hlavných úloh s Bolkom Polívkom.
V roku 1990 natočil pre televíziu film Takmer ružový príbeh, dokončil a uviedol do kín tragikomédiu Do videnia v pekle, priatelia a začal pracovať na filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, ktorý mal premiéru v roku 1992. Z roku 1997 je film Nejasná správa o konci sveta a z roku 2004 film Post Coitum (2004) v hlavnej úlohe s talianskym hercom Francom Nerom.
Jeho ďalším výrazným počinom bol historický veľkofilm Bathory o čachtickej panej, ktorá sa podľa legendy kúpala v krvi panien a ktorú prezentujú ako najväčšiu vrahyňu všetkých čias. Za svoju tvorbu získal Juraj Jakubisko množstvo domácich i zahraničných ocenení. Od januára 2003 bol Juraj Jakubisko nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie.
Od začiatku 90. rokov 20. storočia žije Juraj Jakubisko spolu s manželkou, herečkou a producentkou Deanou Horváthovou a rodinou v českej metropole Prahe. V roku 2012 sa stal zrejme najstarším pacientom, ktorému v Česku lekári dali nové srdce.
