Psychiatri roky sledovali filmy a rozhodli: Toto sú tí najväčší psychopati na plátne!

Anton Chigurh (Javier Bardem) vo filme Táto krajina nie je pre starých
04.08.2015ZaujímavostiZabudnite na všelijaké rebríčky, do všetkého sa vložila veda. Skupina psychiatrov videla desiatky filmov a z nich vybrali tých najrealistickejších a zároveň najdesivejších psychopatov. Budete možno prekvapení nielen tým, koho vybrali, ale aj tým, koho nie!
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Keď uvidí nejakého zločinca na plátne ako sa šialene smeje, tak si pomyslí, že toto nie je psychopat. Tí sa totiž nesmejú, hovorí forenzný psychiater Samuel Leistedt. Ten v minulosti strávil hodiny času rozhovormi s ľudmi s poruchou osobnosti, so psychopatmi, aby dokázal porozumieť tomu, akí sú: „Sú chladnokrvní. Ani len nevedia, čo je to emócia.“ Leistedt sa so svojim kolegom Paulom Linkowskim rozhodli zamerať svoju pozornosť na nájdenie tých najrealistickejších psychopatov na filmovom plátne. Tri roky im zabralo sledovanie 400 filmov (niektoré pri tom videli aj viackrát) a následne sa pustili do práce v zostavovaní rebríčku.

V prvej fáze vylúčili všetkých nerealistických hrdinov, ako boli ľudia s nadľudskými schopnosťami alebo duchovia. Zo 400 filmov im tak rázom zostalo len 121. Následne prácu zverili desiatke forenzných psychiatrov, ktorí si filmy pozreli a zhodnotili, nakoľko realistické sú. Hoci pôvodne sa tím výskumníkov snažil len vyvinúť materiály pre študentov psychiatrie, napokon z toho vznika pôsobivá štúdia o vývoj vnímania psychopatov naprieč desiatkami rokov. A vývoj sa neudial len v rámci samotnej psychiatrie, ale progres nastal aj v rámci samotného Hollywoodu.

Na základe analýz a pozorovaní, zostavil tím rebríček tých „desivo najrealistickejších“ psychopatov. 

Anton Chigurh: Táto krajina nie je pre starých (2007)

Leistedt hovoí, že práve Chigurh predstavuje jeho obľúbeného psychopata. „Robí si svoju prácu a spí bez akýchkoľvek problémov. Počas mojej praxe som sa stretol so zopár podobnými ľuďmi.“ Chigurh mu pripomenul dvoch svojich pacientov, ktorí boli ako on – chladní, inteligentní, nepoznali vinu, úzkosť či depresie. 

Čítajte viac: Dvojhlavý režisér oslavuje: Vytvoril oscarové komédie či westerny

Hans Beckert: M (1931)

„Sexuálne násilný predátor, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou trpí psychózou,“ tak označili Leistedt s Linkowskim postavu Hansa Beckerta z legendárneho filmu Fritza Langa M (známy tiež ako Vrah medzi nami). Beckert reprezentoval úplne iný typ psychopata, než sa v tej dobe objavoval na plátne – bol to navonok normálny muž, ktorý však pociťoval nutkanie na zabíjanie detí.

Henry: Henry: Portrét masového vraha (1986)

V tomto filme psychiatrov zaujal predovšetkým intímny život psychopata, ktorý bol reprezentovaný chaosom a nestabilitou. Henry, sériový vrah, ktorý obľuboval hľadanie nových spôsobov ako zabiť človeka, nepoznal empatiu, bol citovo plochý a nedokázal porozumieť druhým. Bol to tradičný (alebo idiopatický) psychopat.

V niektorých častokrát známych snímkoch sa filmári nechajú natoľko uniesť, že vytvoria síce hrôzu naháňajúceho hrdinu, no v intenciách psychiatrie aj absolútne nereálneho psychopata. Sú to napríklad títo.

Tommy Udo: Bozk smrti (1947)

Známejší než možno celý film bola postava Tommyho Uda, ktorého hral výborný Richard Wildmark. Udov strašidelný smiech v kombinácii so zobrazením jeho postavy ako šialenca, síce psychiatrov neoslovil, no nič to nemení na tom, že z Wildmarka sa zo dňa na deň stala hviezda. Smiech Uda musel Wildmark neskôr dokonca nahrávať na samostatné albumy.

Norman Bates: Psycho (1960)

S tým, ako došlo k zatknutiu sériového vraha Eda Geina, ktorého zločiny zahŕňali aj kanibalizmus, nekrofíliu a ktorý mal aj problémy so svojou matkou, došlo k zmene vnímania psychopatov. Hitchcockovo kultové Psycho nachádzalo inšpiráciu práve v Geinovi a prepožičalo si odtiaľto komplikovaný vzťah s matkou i sexuálne motivované zločiny. Avšak, kým Bates bol skôr psychopatom, Gein psychotikom (trpel bludmi a halucináciami) a práve táto nejednoznačnosť rozhodla o tom, že Bates nie je práve tým najvernejším zobrazením psychopata.

Mohlo by vás zaujať: Poďte sa s nami báť: Najhrôzostrašnejšie miesta z hororov

Hannibal Lecter: Mlčanie jahniat (1991)

Azda v žiadnom rebríčku psychopatov by nechýbal Hannibal Lecter, no pre psychiatrov nie je až tak atraktívnou postavou. Je totiž nadľudsky inteligentný, čo sa so psychopatmi príliš nezlučuje. Lecter reprezentuje obľúbený typ hrdinov v 80-ych rokoch 20. storočia,ktorých reprezentoval vysoký intelekt, „mačacie“ vystupovanie a jedinečný vkus. Takí však psychopati nie sú.

Prečítajte si tiež: Jessica Alba ako úchylák Hannibal Lecter

So psychopatmi sa nemusíme stretávať len v hororoch alebo v thrilleroch. Hrdinov so psychopatickými osobnosťami môžeme nachádzať aj v iných filmoch – vhodnými príkladmi sú Jordan Belfort vo Vlkovi z Wall Street alebo Gordon Gekko vo Wall Street. Práve o Geekovi sa výskumníci vyjadrili ako o „jednom z najzaujímavejších, najmanipulatívnejších a najpsychopatickejších románových postáv.“ Môžeme si tiež klásť otázku, prečo sú práve psychopati tak častým predmetom zobrazenia vo filmoch. Odpoveď je jednoduchá – pretože nás na jednu stranu odpudzujú, no na stranu druhú sme nimi úplne fascinovaní. A filmári to dobre vedia. 

Zdroj: Boris  sciencenews.org 

Foto: www.geekyapar.com

Tagy: Anthony Hopkins Alfred Hitchcock Javier Bardem Psycho Hannibal Lecter Mlčanie jahniat Fritz Lang Norman Bates Psychopati

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov