Silnú tému a výrazné herecké výkony bývajú pri filme spravidla zárukou úspechu na medzinárodnom poli. Je to aj prípad snímky Obchod na korze, burcujúceho tragického príbehu na tému holokaustu. Film autorskej dvojice Ján Kadár a Elmar Klos patrí do zlatého fondu tuzemskej kinematografie. Jeho kvality podčiarkla aj soška Oscara udelená za najlepší neanglicky hovorený film. Obchod na korze mal premiéru pred 50 rokmi, 8. októbra 1965.
Snímka, zasadena do kulís slovenského mestečka v období druhej svetovej vojny, rozpráva príbeh starej Židovky Lautmanovej a "arizátora" jej galantérie, naskrz zbabelého, ale v podstate nie zlého stolára Tona Brtka. Stret s dobou teroru a lámania ľudských charakterov obaja hrdinovia nakoniec zaplatiaživotom. "Základ násilia tvoria vždy neškodní, dobrí, voči násiliu pasívni ľudia," vystihol Kadár hlavnú myšlienku filmu, ktorý balansuje na hrane medzi tragédiou a trpkoukomédiou.
Obchod na korze sa v roku 1966 stal prvým československým snímkou oceneným Oscarom. Zvláštnu cenu si pripísal aj na festivale v Cannes, pocty získal aj v Rakúsku či Taliansku. Pozornosti amerických akademikov neušla o rok neskôr ani predstaviteľka židovskej majiteľky obchodu - poľská herečka Ida Kaminská, ktorá bola nominovaná na cenu pre najlepšiu herečku. Oscara však vtedy získala Elizabeth Taylorová za výkon vo filme Kto sa bojí Virginie Woolfovej.
Padla prvá klapka: Historická dráma ukáže roky plné konfliktov
V úlohe Brtka, "obyčajného človeka, ktorého chytil dejiny", sa blysol slovenský herec Jozef Kroner, ktorému jeho profesionálny majstrštyk priniesol rad tuzemských i zahraničných ocenení. Na filmovom plátne Kroner dokázal skvele využiť tragikomického daru svojho herectva. Aj ďalšie postavy sa režisérskej dvojicu Kadár-Klos podarilo dobre obsadiť, atmosféru príbehu tiež vydarene dokresľuje hudba Zdeňka Lišku. Pomocným režisérom snímky bol Juraj Herz.
Obchod na korze bol natočený podľa novely slovenského spisovateľa Ladislava Grosmana, ktorý sa vo svojej nie príliš rozsiahle tvorbe venoval židovskéj téme. Literárne sa presadil v 60. rokoch, keď mu v časopise Plameň vyšla poviedka Pasca (Pasca), ktorá bola krátkou verziou budúcej novely Obchodu. Tá neskôr vyšla knižne a bola preložená do mnohých jazykov. Grosman spolupracoval aj na scenári.
Klos (1910 až 1993) začínal u krátkeho filmu v Zlíne, kam priviedol aj svojho slovenského kolegu Kadára (1918 až 1979). Dvojica v 50. rokoch nakrútila ideologicky zafarbenú veselohru Hudba z Marsu aj kritické snímky Tam na konečnej a Tri priania. Veľké uznanie si po niekoľkoročnom zákaze filmovanie vyslúžili vojnovým snímkou Smrť si hovorí Engelchen (1963) a psychologickou drámou Obžalovaný (1964).
Ocenenie americkej filmovej akadémie za Obchod na korze otvorilo Kadarovi s Klosom cestu k režírovanie koprodukčného československo-amerického filmu s názvom Túžba zvaná Anada. Jeho natáčanie však prerušil vpád vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, ktorý prinútil Kadára k emigrácii do Spojených štátov. Slávne režisérske duo, ktoré Klos raz prirovnal k zohranému deblovému páru na tenisovom ihrisku, sa tak definitívne rozpadlo.
