Keď som otvorila dokument, v ktorom som začala recenziu písať, bola tam len jedna veta. História sa zrejme opakuje. To ešte nikto z nás netušil, koľko na nás tento týždeň dýchne zla a temna. Recenziu som chcela mať hotovú v pondelok, no stala sa tragédia a v záplave smútku a práce padli niektoré veci na druhú koľaj. Lebo história sa zrejme naozaj začína opakovať, a to tým najhorším spôsobom.
Pred týždňom ešte nikto netušil, ako sa zmení Slovensko aako sa zmení svet. Vpondelok zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka ajeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Otvorila sa téma slobody tlače, fungovania demokracie aprístupu tých najvyšších knovinárskej obci. Práve túto tému však čiastočne, aj keď nie tak tragickým spôsobom, pripomenul najnovší film Stevena Spielberga The Post: Aféra vPentagone. Tam, kde sa to všetko začalo hýbať.
Keď idea prevýši spracovanie
Opäť sme sa stali svedkami toho, keď motív filmu prevýši všetky ostatné zložky. Je nespochybniteľným faktom, že kombinácia oscarového režiséra, skvelého scenáru, na ktorom sa podieľal aj Josh Singer (Spotlight) ahereckých legiend astálic vpodaní Toma Hanksa aMeryl Streepponúkla naozaj silný zážitok.
Nominujte svojho favorita do finále!
The Post je príbehom médií, príbehom správnych rozhodnutí apríbehom toho, že občas nemáte na výber apre spoločnosť je viac než potrebné, aby ste sa postavili na stranu pravdy aj za cenu väzenia či ohrozenia života. Práve vtomto zohrávajú často médiá tú najdôležitejšiu úlohu. V70. rokoch, krátko pred prevalením kauzy Watergate, odhalil denník The Washington Post kauzu Pentagon. Spolu sdenníkom The New York Times zverejnili tajnú správu označovanú ako Pentagon Papers oangažovanosti americkej vlády počas vojny vo Vietname.
Na povrch vyplávali skutočnosti, ktoré zasiahli ľudí bez ohľadu na to, kto je pri moci akoho si zvolili. Keď vás klamú asklamú ľudia, ktorí majú krajinu viesť, je ťažké reálne si uvedomiť, vakom štáte to vlastne žijete. Najmä, keď tajné dokumenty odhalili snahu oututlanie skutočnosti, ktorá trvala štyri prezidentské obdobia. Tieto skutočnosti donútili prvú americkú vydavateľku Kate Graham (Meryl Streep) aambiciózneho šéfredaktora The Washington Post Bena Bradleeho (Tom Hanks) vyhlásiť vláde bezprecedentnú vojnu azverejniť tajné vládne dokumenty Pentagon Papers.
Mohlo by vás zaujímať:MIMORIADNE Slovensko DEŇ po vražde novinára Kuciaka: Polícia vypočula Kočnera aj Bašternáka
Jedna žena vmori mužov
Meryl Streep je pre svoju úlohu Kate Graham nominovaná na Oscara. Na začiatku filmu nie je jej úloha príliš badateľná. Poviete si, že nomináciu by si viac zaslúžil Tom Hanks, no pri hlbšom vnímaní filmu sa objaví ďalší motív, ktorý rezonuje spoločnosťou. Sprevalením kauzy okolo Harveyho Weinsteina, jedného znajvýznamnejších producentov vHollywoode, sa spustila lavína obvinení zo sexuálneho obťažovania. Spustilo sa množstvo kampaní ana povrch začali vychádzať svinstvá staré tridsať rokov.
Nechcem to ospravedlňovať ani nič zľahčovať. Nie som sudca. Nevidím do minulosti, motívov ani skúseností herečiek. Meryl Streep ako Kate Graham to vAfére vPentagone vyjadrila za mňa jedinou scénou. Keď po vyhratom spore, kedy na jednej lavici sedeli dve konkurenčné médiá, schádzala po schodoch obkolesená ženami, ich pohľad hovoril za všetko. Ukázala, aké je postavenie ženy vmužskom svete avmužskom biznise zložité. Uznanie si nezískate hysterickými výstupmi, ale tvrdou prácou anebojácnosťou. Tie ženy po bokoch to dostatočne vyjadrili svojimi pohľadmi.
Nechcem tým povedať, že nie je dôležité sa ozvať abojovať proti mocenskému svetu amužskej nadvláde, no všetko sa dá robiť otrochu miernejšie. Nič netreba preháňať. Potom sa pointa stratí vzáplave hysterických prejavov, množiacich sa obvinení, ktorým potom už aj tak nikto neverí. Bohužiaľ, prestanú tomu veriť aj samotné ženy. Vdnešnej rýchlej dobe, je však niečo rýchlejšie ako myšlienka. Je to internet ajeho úskalia. Nie je čas na dobrú akonštruktívnu debatu či premyslenie si krokov. To je koniec-koncov obrovský problém aj vdnešnom Slovensku.
Keď sa mení svet, lebo mocní siahnu na slobodu
Po vražde Jána Kuciaka sa všetko zmenilo, ľudia sú nahnevaní omnoho viac, než pri ostatných kauzách. Len za necelý týždeň sme boli svedkami nezmyselných žabomyších vojen politikov aútokov zo všetkých strán. Boli sme svedkami toho, že je jedno, na ktorej strane stojíme, ale aby sa vjednej krajine nedokázali rozumne dohodnúť premiér aprezident... To je absurdnosť najvyššieho rázu.
Sú ľudia, ktorí by už na svojich stoličkách sedieť nemali, keď už pre nič iné, tak pre ich cynizmus. Vraj opozícia „tancuje na hrobe dvoch mŕtvych ľudí“ avyužíva túto tragédiu vo svoj prospech. Nie som si istá, ale oni neoslavovali MDŽ vzáplave potlesku astareckej základne. Nejdem tým obraňovať ani opozíciu. Všetci sme emočne vyčerpaní ašokovaní. No mali by sme sa vedieť dohodnúť, zbaviť moci tých, ktorí znej ťažia dlhé roky aktorí majú špinavé auž aj krvavé ruky. Vyjsť do ulíc ahlasne oponovať aukázať hlas ľudu.
Spojiť sa napriek rozdielom
Vtomto prípade je tu novinárska obec, ktorá sa spojila. Napriek rozdielnemu zameraniu či iným aspektom si viac ako kedykoľvek predtým uvedomujeme, aká je práca investigatívcov dôležitá anebezpečná. Tak ako Tom Hanks hodil na stôl všetky noviny, v ktorých napriek Nixonovmu zákazu vyšli články o Vietname, tak takmer všetky médiá na Slovensku odbitím polnoci vydali posledný Kuciakov článok na znak solidarity.
Prvá obrovská kauza vďaka zdroju zvnútra odhalila štyri desaťročia odporného zahmlievania faktov vojny vo Vietname len preto, aby Amerika nevyzerala zle. Je neskutočne ponuré aemočne silné, keď si uvedomíte tú bezmocnosť. Tú bezmocnosť, že ľudia, ktorí majú vašu krajinu viesť, ju vedú... ale do záhuby. Na Slovensku padli dva nevinné životy za obeť mocenským hrám. Nikto nevie, či sa niekedy dozvieme pravdu. Verejnosť zrejme opäť uchlácholí nejaká oficiálna verzia.
Ľudia budú stále nespokojní, konšpirátori budú šíriť svoje verzie, politici sa budú naťahovať, novinári sa budú snažiť velebiť odkaz, ktorí sa vzáplave internetových správ časom zrejme vytratí avšetko upadne do zabudnutia. Lenže dva vyhasnuté ľudské životy už nikdy nikto neoživí. Po tragédii nikto nestihol ani dôstojne trúchliť. Strhla sa mela.
Naozaj silný a mimoriadne aktuálny moment
Dúfajme, že ich životy nevyhasli zbytočne. Bez nádeje by bolo všetko stratené ačierny mrak nad Slovenskom by vyhral. Ľudia chcú spravodlivosť. No ak ju mocní nedokážu zabezpečiť, pretože vlastný osoh je prednejší, bude deštruktívna. To nikto znás nechce. Rovnako ako vThe Post, aj teraz sa všetky médiá na Slovensku spojili. Síce nie na lavici svedkov, ale vmetaforickom zmysle aj my sedíme na lavici svedkov ačakáme na verdikt najvyšších.
The Post rovnako, ako Spotlight (2015), je ďalším zo Spielbergových silných momentov. Od oznámenia po premiéru filmu prešlo len niečo vyše pol roka. Videli sme, ako sa kedysi doslova vyrábali slová vtlačiarni aako sa bojovalo. Lebo sloboda slova je dôležitá. Hudba Johna Williamsa len podtrhla naozaj emotívny zážitok, ktorý je síce jednoducho spracovaný, no ťaživý motív zanechá.
Vkontexte udalostí minulého týždňa sme sa stali svedkami toho najohavnejšieho činu. Slovensko sa dostalo na titulky najprestížnejších médií po celom svete. Bohužiaľ, vtom najhoršom svetle. Vpondelok ľudia pálili sviečky. Bol to najtichší anajsmutnejší moment posledných rokov. Bol to čierny pondelok. Deň, ktorý zmenil azmení svet. Lebo umlčali slobodu. Lebo zavraždili novinára.
Smutné je, že v21. storočí musíme kričať heslá staré niekoľko sto rokov.
