Dosiahla všetko, no chýbala jej Sloboda: Speckenbach vytvoril odvážny vizuál drsnej reality

05.04.2018ZaujímavostiSloboda. Môžeme chodiť slobodne do práce, zvoliť si životnú cestu, mať deti, ísť na dovolenku... čokoľvek, čo len chceme. Ale čo ak tá sloboda nie je taká, akou sa na prvý pohľad zdá? Čo ak nás život prestane napĺňať a stane sa väzením? Čo potom?

Pošli e-mailom Diskutuj

Aj to je dilema, ktorá jedného dňa dopadla na 40-ročnú Noru. Mala všetko, po čom úspešné ženy túžia. Skvelú kariéru právničky, manžela, deti... predsa len jej niečo chýbalo. Jan Speckenbach natočil v spolupráci s producentom Petrom Badačom príbeh o vnútornom väzení, s ktorým čas od času bojuje každý z nás. Príbeh sa začína in medias res. Nora sa vyspí s mladíkom, na ktorého natrafí v obchode.

Téma, s ktorou sa dokážeme stotožniť

Speckebach sa chopil témy, ktorú v dnešnej dobe rieši mnoho žien a v širšom spektre množstvo ľudí, ktorí sú väznený touto dobou. Predstava, že žena sa doma stará o deti a manžel zarába sa stáva zastaralou. Ženy sa dostávajú do vedúcich pozícií, zarábajú a vedia si čas usporiadať inak. Zdá sa, že Nore nestačí ani to. Napriek úspešnej kariére a rodine ujde z tepla domova, vyspí sa s neznámym mladíkom a stopne si auto do Bratislavy. Potreba ujsť je natoľko silná, že jednoducho musí odísť. Nároky spoločnosti nás totiž dokážu uväzniť v našich vlastných myšlienkach. Sloboda sa stáva obyčajnou fikciou.

Dejová línia sa začína v strede a postupne sa snaží dovysvetľovať Norine motívy a pohnútky. Pútavý spôsob zobrazenia príbehu nám postupne odhaľuje, čo ju k radikálnemu rozhodnutiu viedlo. Napriek tomu, že film sa nesie v ponurej atmosfére a veľa vecí je spočiatku nejasných, Speckenbach sa sústredí skôr na vnútorné pochody samotnej Nory, čo vtiahne diváka do deja takmer okamžite. Najmä ženská časť publika sa s Norou dokáže veľmi dobre stotožniť.

Psychológia postáv si zaslúžila viac

Speckenbach na seba upozornil ešte ako študent krátkometrážnymi filmami. Film Škovránkovia z roku 2009 boli dokonca nominovaný na Oscara za najlepší študentský film. Jeho prvotina v rámci celovečerných filmov Nezvestní (2012) získala nomináciu na európsky objav roka, no divácky sa snímka až tak nepresadila. Vrhnúť sa preto do celovečerného filmu s dosť ťažkým námetom, ktorý rozoberá najmä psychológiu postáv, je odvážne. V tomto prípade sa mu to však viac-menej podarilo.

Psychologická rovina postáv sa však rozvíjala len v prípade Nory (Johanna Wokalek). V niektorých prípadoch príbeh stagnoval, v rôznych obrazoch sa scény točili s menšími obmenami stále okolo rovnakého námetu s rovnakým východiskom, čo je pochopiteľné, no zaslúžilo by si to hlbšie rozpracovanie. Príbeh sa tiahne v dvoch hlavných líniách, ktoré sa postupne dobiehajú a nakoniec vytvoria celok. Práve to drží diváka v napätí a Speckenbach po kúskoch čiastočne prekvapuje menšími dejovými, aj keď predvídateľnými, zvratmi.

Živočíšny vizuál

Rovnako bočné postavy v podaní slovenských hercov Andrey Szabovej a Ondreja Kovaľa by si na 103-minútovom priestore zaslúžili o trochu viac než len lámanú angličtinu a krátku sexuálnu scénu. Napriek tomu to dotvára stručné pozadie k faktu, že "do Bratislavy nikto nechodí, z nej ľudia len odchádzajú".

Aspoň sčasti sa vymanili z klasického obrazu slovenských celebritiek a ukázali trochu inú tvár v európskom rozmere. Menej priestoru mohol režisér venovať aj nemeckej línii filmu, v ktorej sa na zbytočne dlhom priestore rozoberala postava manžela, pri ktorom bolo hneď zo začiatku jasné, čo prežíva. V jeho svete vládla arogancia, strach, tlak, nezvládnutá starostlivosť o rodinu a výčitky. Vo svojej podstate to bol len nedopovedaný námet, ktorý zabral priestor podstatnejšej Norinej línii.

Niekoľko pokusov o surreálne zobrazovanie spomienok na Noru bolo v tomto prípade trochu silené. Speckenbach sa mohol s týmto typom scén viac pohrať, aby do deja zapadli hladšie. Škoda nevyužitého potenciálu, pretože snímka sa v mnohých obrazoch stáva kvalitným a takmer funkčným vizuálom. Niekedy až príliš naturalistické scény boli totiž v kontexte surrealistickej roviny nie príliš vyvážené a pôsobili násilne. Po vyše štyroch rokoch natáčania tak na mnohých miestach film pokrivkával, no napriek tomu si nemecko-slovenská snímka zaslúži pozornosť. Aj taká je Sloboda, ktorá v snovej realite vyzerá skvelo, no v chladnej Bratislave narazí na kameň mrazivej doby.

Trailer k filmu Sloboda