Od kníh až po film: Cenzúra naša každodenná, vieme ešte, kde sú hranice?

13.04.2018ZaujímavostiV každom štáte existujú rôzne vplyvy z viacerých strán, ktoré sa snažia o to, aby dokázali regulovať umelecký obsah a by dokázali regulovať informácie. Presne to sa snažia mnohí dosiahnuť cenzúrou. Tá sa objavila prvýkrát s kníhtlačou a rozvinula sa aj vo filmovom priemysle. Je však otázne, čo je ešte v medziach normy a čo už prekračuje hranice a pôsobí ako zneužitie právomoci.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Cenzúra sa spočiatku podobne ako propaganda nechápala vo výlučne negatívnom zmysle. Pôvodom latinské slovo (censura = cenzorský úrad) sa spájalo s funkciou cenzora, resp. úradníka, ktorého úlohou bolo sčítanie obyvateľstva a dozor nad morálkou. Neskôr sa s cenzúrou stretávame v cirkevnom práve, kde pôvodne znamenala kontrolu písaných diel. S rozvojom nových technológií sa cenzúra dostala aj do filmovej tvorby, s ktorou je spätá od samotného začiatku. Dnes ju chápeme ako obmedzovanie a kontrolu informácií, ktoré sa šíria masmediálnymi prostriedkami.

Morálka podľa cirkvi a štátny záujem

S cenzúrou ako s bežne používaným prostriedkom sa v dejinách stretávame až po vzniku kníhtlače, teda približne po roku 1450. Prvé cenzúrne pokyny vydal Alexander VI. krátko po nástupe na pápežskú stolicu v roku 1492. V polovici 16. storočia boli zakázané Lutherove knihy a v roku 1564 vznikol pápežský index. 


Mohlo by vás zaujímať: Filmy, ktoré vo svete dostali stopku: Máte šťastie, že ste práve tieto videli


Napriek tomu sa cenzúra využívala ako forma štátnej cenzúry už v jej začiatkoch, kedy sa vytvárali svetské zoznamy zakázaných kníh. Systémové používanie cenzúry vyplýva z predpokladu, že práve mediálna informácia má významný vplyv. V 18. storočí sa v reakcii na rozvoj cenzúry formuje boj o slobodu slova, ktorý slávi prvé úspechy až o storočie neskôr.

VIDEO Evolúcia cenzúry v televízii

V období Habsburskej monarchie fungovala otvorená cenzúra, ktorej nástrojom bolo napr. systémové sledovanie autorov, tlačiarov, vydavateľov a kníhkupcov. Dostávali pokuty alebo ich väznili. Autori boli obmedzovaní aj koncesiami, formami povolenia či núteným vynechávaním či preformulovaním nevhodných pasáží. Prvotná bola morálka katolíckej cirkvi či štátny záujem.

Moderné technológie a cenzúra vo filme

Moderné technológie so sebou priniesli ďalšie metódy cenzúry. Nové formy umožnili zásahy aj do obrazového spravodajstva, rádiového a televízneho vysielania. Naopak internet sa stal priestorom, v ktorom sa cenzúra uplatňuje len veľmi ťažko. V totalitných režimoch patrila cenzúra k základným mocenským nástrojom, inak tomu nebolo ani v Československu, kde síce oficiálne cenzúra zanikla v roku 1968, no po pár mesiacoch bola obnovená a kontrola tlače pretrvala až do roku 1989.

Aj rozvoj filmového priemyslu bol spätý s cenzúrou. Vo filmovej tvorbe sa vyskytovala prakticky od počiatku až doteraz. Štátne i neštátne cenzúrne organizácie uvádzajú obvykle ako dôvod cenzúrnych opatrení ochranu obecnej mravnosti, ochranu mládeže či poukazujú na poburujúci obsah v politickom alebo náboženskom zmysle. Z filmov sa zvykli vymazávať niektoré časti, prípadne sa zakázal celý film.

Tom & Jerry a No počkaj, zajac!

Populárny detský kreslený seriál Tom a Jerry takisto čelil zásahom. Istý čas ho dokonca chceli sprístupniť až od 12-ich rokov, pretože bol príliš násilný pre deti. Zo seriálu boli vyretušované cigarety, aby nedochádzalo k propagovaniu fajčenia u mladistvých. Cigarety boli charakteristické aj v legendárnej ruskej rozprávke No počkaj, zajac!, kde bol vyobrazený typický boj dobra a zla. 

Chuligán vlk pritom neustále fajčil. Istý čas hrozilo, že z rozprávky vystrihnú scény s vlkom, v ktorých fajčí. Vyplývalo to zo zákona, ktorý v Rusku začal platiť v roku 2012. Druhou možnosťou bola zmena času vysielania. Rozprávku by vysielali až po 23-ej večer. Tento kontroverzný návrh však rýchlo stopli a z rozprávky sa nič nevystrihlo. 


Mohlo by vás zaujímať: Keď zasiahne cenzúra: Desať filmov, ktoré si niekde nepozriete!


Aká krajina, taká cenzúra

Dnes sa cenzúra uplatňuje v krajinách rôznym spôsobom. Závisí to od konkrétnych zákonov v danej krajine. V západných a vyspelých krajinách sú väčšinou zakázané alebo čiastočne cenzurované filmy, ktoré obsahujú poburujúci materiál, ako napríklad detská pornografia či násilie, vo väčšine prípadov sú filmy obmedzené len ikonkou veku. 

Niektoré krajiny však majú oveľa striktnejšie zákony. Napríklad v Iráne sú zakázané všetky filmy, ktoré vyobrazujú čokoľvek, čo je v rozpore s islamskou morálkou. Izrael v rokoch 1956 až 1967 zakázal vysielať všetky nemecké filmy. Japonsko má zavedené prísne pravidlá ohľadom nahých scén, v Južnej Afrike bolo v období apartheidu (politika rasovej segregácie) zakázané vysielať filmy, ktoré zobrazovali páry rôznych rás. Problémom v Severnej Kórei boli najmä sexuálne scény, v posledných rokoch však filmové databázy neevidujú žiaden film, ktorý by zakázali. Naopak v Severnej Kórei vyvolalo rozruch cenzurovanie filmu The Interview, v ktorom zosmiešňovali severokórejského lídra Kim Čong-una. V Malajzii zakázali Pulp Ficition kvôli drogám, násiliu a sexuálnemu obsahu.

Únos a Baba z ľadu

V súčasnosti ešte stále funguje cenzúra v mnohých prípadoch aj u nás. U niektorých tvorcov, ktorí sa rozhodli nedráždiť spoločnosť, funguje autocenzúra. Sami sa vyhýbajú scénam či formám prevedenia, ktoré by neprešli. Aj Slovensko sa v posledných rokoch stretlo s istou formou cenzúrnych zásahov. Medzi najznámejšie z nich patrí cenzúra počas vyrábania filmu Únos, ktorý sa týkal únosu exprezidentovho syna Michala Kováča ml. 

Táto téma je dodnes jedna z najkontroverznejších na slovenskej politickej scéne. Po premiére filmu sa počas jednej z tlačových konferencií Maroš Kramár rozhovoril o mnohých zásahoch do scenára či hereckého obsadenia. Dokona spomenul aj príhodu s predsedom parlamentu Andrejom Dankom, ktorý im mal natáčanie "vybaviť". Najnovšiu vlnu nevôle vzbudil film Baba z ľadu, nie svojím obsahom, no tým, čo sa stalo po odvysielaní na verejnoprávnej televízii. Vystrihli z neho totiž sexuálnu scénu bez vedomia tvorcov.

Na Slovensku bol prístupný od 15 rokov v Čechách od 12 a bez vystrihnutia scény. Mnohí odborníci vrátane režiséra tvrdili, že film potom pôsobil trápne, no nemohol proti tomu nič spraviť. Cenzúra bola a vždy bude prítomná v každej spoločnosti, ide však o to, ako veľmi ovplyvní spoločnosť a čo všetko je ešte v hraniciach "cenzúrnej slušnosti". V mnohých krajinách sa totiž cenzúra mení z prostriedku ochrany pred nevhodným obsahom na nástroj politickej moci a formu svojvoľného obmedzovania umelcov v ich tvorbe. Najmä ak sa prostredníctvom obrazu snažia zviditeľniť politické kauzy bez potrebného prifarbenia "zhora".

Autor: © Zoznam/AMaj

Foto: YouTube, Falcon, SITA/AP/Denis Farrell, Video: YouTube, YouTbe/The Richest

Tagy: cenzúra Tom a Jerry Únos Baba z ľadu

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov