80-ročný Jakubisko otvorene priznáva: Komunisti ma síce ničili, ale potrebovali...

Juraj Jakubisko
03.10.2018ZaujímavostiSlovenský režisér Juraj Jakubisko si na svojej profesii podľa vlastných slov najviac váži slobodu.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

„Moje filmy, a veľa ich bolo, sú slobodou poznačené. Mohol som si robiť, čo som chcel, dokonca aj v čase totality a schematizmu. Komunisti ma síce tiež ničili a nechceli mi dovoliť točiť filmy, ale potrebovali sa aj trošku prezentovať pred svetom, takže mi ich napokon povolili, aby sa mohli blysnúť. A pauzy medzi nakrúcaniami boli menšie ako dnes,“ zaspomínal si v rozhovore známy tvorca.

Sloboda prejavu a finančná sloboda je podľa neho pre režiséra dôležitá najmä preto, že výrazne podporuje jeho fantáziu. „Keď nemáte obavy, ako niečo natočíte a môžete zrazu tvoriť, lebo na to máte peniaze, je to úžasné. A je to aj záväzok, pretože, keď do vášho filmu niekto investuje, musíte niečo vymyslieť. Je to ale možnosť, ktorá vás inšpiruje, ten pocit, že záleží len na vás, čo vymyslíte a ako tú slobodu využijete... A zrazu sa vo vašej hlave rodí niečo výnimočné,“ priblížil Jakubisko, ktorý sám seba opisuje v knihe Živé striebro (2013) ako človeka, ktorého skrátka zaujíma život - a z toho napokon pramení aj jeho inšpirácia.

„To, z čoho čerpám inšpiráciu, je tá životná skúsenosť, ktorú mám. Pre mňa nie je problém napísať okamžite scenár na akúkoľvek tému, no nie je to tým, že by som bol nejako extra kreatívny alebo že by som mal veľa fantázie, ale preto, že mám strašne veľa záujmov. Teraz pokračujem v písaní Živého striebra a to živé striebro som vlastne ja. Už odmala som bol ako keď sa rozbije teplomer a tie guľôčky ortuti lietajú na všetky strany. Pohyb mi dáva strašne veľa, veľa som videl, stretol, skrýva sa za tým obrovská zvedavosť a vitalita... Asi tá moja kreativita vzniká teda z nejakých génov. Alebo tak, ako nevieme, z čoho vzniká talent, tak isto aj toto prichádza odniekiaľ zhora, je to dané... No v mojich filmoch bolo napokon viac pracovitosti, než nejakého talentu. Ja som si robil aj scenár, aj som si filmy kameroval a režíroval. Keď som písal scenár, chcel som byť najlepší scenárista na svete, keď som kameroval, túžil som byť najlepší kameraman, a keď som režíroval, chcel som byť najlepší režisér. Aj sa mi stalo, že som napísal scenár, ktorý sa nedal nakrútiť, čo som pochopil až neskôr, keď som sa naň pozrel z pohľadu režiséra. Vtedy sa mi roztočili v hlave zas iné kolieska a napokon som ten film s nejakými úpravami dokončil,“ podotkol 80-ročný rodák z Kojšova.

Každý režisér by mal mať pritom podľa neho v sebe najmä hlbokú túžbu tvoriť. „Najdôležitejší predpoklad dobrého režiséra je túžba - túžba vyjadrovať samého seba a túžba, aby sa vám stalo to, čo robíte, zmyslom života. Ja som mal jedno obdobie, keď som si dokonca hovoril, že 'Bože, keby som mohol toto nakrútiť, tak by som aj platil za to, že to môžem nakrúcať!' O tom hovorím... V tejto dobe ten filmový štáb často vôbec nezaujíma, čo točia. Mám aj spolupracovníkov, ktorí sú zvedaví len na to, za koľko nakrúcajú, kedy to bude hotové a aké budú nadčasy. Ide im o to, prežiť deň, dva dni, rok a čo najviac zarobiť. Pre nás bolo istotou naše chcenie, naše sny, pre nich sú istotou peniaze,“ poznamenal režisér, ktorý v súčasnosti pracuje na pokračovaní kultovej rozprávky Perinbaba (1985). „Už hodinu mám nakrútenú, no neviem, či to dokončím. Zase žijeme v tej neistote, pretože slovo, i tých, ktorí to píšu na veľkých billboardoch, neplatí. V tejto zemi sme si zabudli podávať ruky,“ uzavrel Jakubisko.

Zdroj: SITA 

Foto: TASR - Marko Erd

Tagy: Juraj Jakubisko

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov