Samotu pozná dobre každý človek. Nemusíte byť opustený na ostrove na to, aby ste sa cítili sám. Každý z nás občas bojuje s pocitom, s ktorým mu nikto nedokáže pomôcť. Samota je preto predmetom mnohých filmových skvostov, ktoré ponúkajú brilantný pohľad na zvládanie vlastných démonov.
Taxikár (1976)
O tomto filme sa často diskutuje a je dodnes považovaný za jeden z najlepších klasických filmov, ktoré boli kedy natočené. Veľdielo Martina Scorseseho zasadené do New Yorku konca 80. rokov študuje samotu z pohľadu vojnového veterána. Taxikár sa vyrovnáva s mnohými „nedorozumeniami“ z minulosti. Spolupráca s Robertom De Nirom sa vyplatila rovnako, ako v neskorších rokoch.
Taxikár Travis Bickle trpí nespavosťou a ako bývalý vojak sa vyrovnáva s mnohými traumami z minulosti. Scorsese spravil z tejto snímky doslova štúdiu o osamelosti. Po nociach je taxikár svedkom skazenej spoločnosti, ktorá postupne hnije z vnútra. Svoju pozornosť zameria na mladú prostitútku Jodie Foster, ktorú sa mu nepodarí dostať zo sexuálneho zajatia. Preto sa jeho nechuť postupne zmení na krvavé finále a z Travisa sa stane kat. Príbeh o absolútnom odcudzení sa od spoločnosti je realistickým portrétom, ktorý je až desivo, aj keď v inom zmysle, aktuálny dodnes.
Ona (2013)
Príbeh tohto samotára sa odohráva v dnes už nie tak vzdialenej budúcnosti. Theodore (Joaquin Phoenix) žije v Los Angeles a patrí medzi komplikovaných a citlivých mužov. V snahe nájsť lásku žije svoj každodenný stereotypný život sám. Živí sa písaním dojemných a osobných listov pre druhých ľudí. Prednedávnom mu skončil dlholetý vzťah a začne sa zaujímať o nový, pokročilý operačný systém.
Podľa výrobcu má byť tento systém schopný vytvoriť unikárnu a intuitívnu bytosť. Po jeho inštalácii sa zoznámi so „Samanthou“, umelou inteligenciou s milým ženským hlasom (Scarlett Johansson), ktorá má zaujímavé postrehy, je citlivá a prekvapivo vtipná. Ich priateľstvo sa s postupne rastúcimi túžbami mení na vzájomnú lásku. Sci-fi dráma odzrkaduje naviazanie mladého sklamaného muža na neexistujúcu ženu, ktorá je však natoľko dokonalá, že hravo konkuruje reálnym ženám. Theodore sa upne na predstavu, ktorá postupne len prehĺbi jeho samotu.
Filth (2013)
James McAvoy už dávno nemusí dokazovať, že je skvelým hercom. Poslednýkrát ohúril vo filme Rozpoltený z roku 2016, kde sa vtelil do niekoľkých osôb. Zahral ich bravúrne. Ešte predtým sa však objavil vo filme Jona S. Bairda, ktorý si tiež vzal na pomoc knižnú predlohu Irvina Welsha. V úlohe skorumpovaného, vulgárneho a drastického policajta závislého na kokaíne ponúka tak trochu odlišný pohľad na samotu.
Mal by všetrovať vraždu, no jeho vlastné neduhy mu v tom bránia. Okrem drog a neadekvátneho správania sa, je škótsky policajt veľkým milovníkom žien a bez sexu nevie fungovať. Jeho závislosti mu však postupne začínajú prerastať cez hlavu. Rád sa zahráva s kolegami, no vplyvom kokaínu a iných omamných látok prestáva vnímať realitu a stráca sa sám v sebe. Síce mu ešte stále ostali priatelia, aj tých úspešne odháňa. Od jediného východiska - samovraždy -ktorá je pre neho schodná, ho zachráni zvuk zvončeka na jeho dverách.
Útek do divočiny (2007)
Dvojica Sean Penn (režisér) a Emile Hirsch (hlavný herec) vytvorili dobrodružnú drámu, ktorá zasiahla milióny divákov po celom svete. Filmová adaptácia rovnomennej knihy Jona Krakauera bola nádherným a horkosladkým pohľadom na človeka vystaveného prírode. Nádejný absolvent sa po škole rozhodne vydať na cestu naprieč Severnou Amerikou úplne sám s batohom na chrbte. Snímka postavená na čistom hereckom výkone a dychberúcom vizuále Erica Gautiera sa na pozadí skvelého soundtracku Eddieho Veddera vryje všetkým pod kožu.
Chris za sebou zanechá svoj starý a komfortný život, svojich priateľov i rodinu. Vydá sa na filozofickú cestu, z ktorej sa, bohužiaľ, nevráti. Rozhodnutie zanechať za sebou svoj konvenčný a materialistický svet, vzdať sa všetkého, na čo sme zvyknutí, si žiada riadnu dávku odvahy. Chris ostane sám. Sám v strede neúsprosnej prírody. Sám so svojimi myšlienkami a pochybnosťami. V snahe nájsť slobodu a šťastie sa musí naučiť žiť sám so svojimi myšlienkami. Pre časť generácie mladých sa stal symbolom.
Blue Jasmine (2013)
Woody Allen sa vo svojich vzťahových veľdielach venuje rôznym témam. Nesmie chýbať ani osamelosť, ktorá je tiež súčasťou vzťahu. Niekedy fungujúceho, niekedy krachujúceho. V prípade Jasmine, elegantnej dámy zvyknutej na istý štandard, ide o rozpadnuté manželstvo. Fenomenálny výkon Cate Blanchett jej vyniesol Oscara. Stvárnila neurotickú manželku bohatého biznismena, ktorá žila v prepychu a vedľa svojho perfekcionizmu.
Jej svet sa však začal rozpadať, keď jej manžela zatkli. Zo dňa na deň prišla o luxus, na ktorý bola zvyknutá, o manžela a o svoju dokonalú predstavu kačiatka, ktoré sa z dostalo z chudobnej štvrte a ako labuť zakotvila na Manhattane. Po krachu sa musela presťahovať späť k sestre do malého bytu. Okrem sestry tam žil aj jej partner a deti. Bohužiaľ, svoju samotu sa snažila zahnať alkohol a liekmi, čo viedlo postupne ku kompletnému nervovému zrúteniu. Brilantný herecký výkon hlavnej predstaviteľky zatienil ostatných a svojou charizmou Blanchett zaplnila každú scénu. Nakoniec sa aj ona naučila, že niekedy sa z najhorších situácií dá vyťažiť to najlepšie.
Terminál (2004)
Nie je potrebné pripomínať, že Tom Hanks patrí k jedným z najlepších a najkvalitnejších hercov súčasného Hollywoodu. Rokmi sprevádza divákov vo filmoch, ktoré si pamätáme dodnes. Jeho silnou stránkou sú filmy, v ktorých je sám. Jeho postavy sa musia vyrovnať s novým prostredím či nevôľou spoločnosti. Možno vás ako prvý napadne Stroskotanec a jeho srdcervúci príbeh, no Terminál je z hľadiska osamelosti oveľa chytľavejším a vo svojej podstate trýznivejším pohľadom na zákutia súčasnosti.
Ako Viktor Navorský prichádza do New Yorku. Počas dlhého letu v jeho krajine prebehol vojenský prevrat. Pre letiskového pracovníka sa stane len poruchou v byrokratickom systéme a nemôže opustim priestory terminálu. Na svojej ceste je odkázaný na dni, týždne či mesiace na letisku. S pasom odrazu neexistujúcej krajiny je vystavený labyrintu terminálu a jeho zhustenému svetu, ktorý je plný absurdít, veľkorysosti, ctižiadosti, zábavy, ale aj romantiky a k tomu patriacej samoty. Byť sám uprostred miliónov ľudí je často horšie, ako byť opustený na ostrove.
Nahý (1993)
Britský režisér Mike Leigh je dobre známy zobrazením realistických scén spolu s intenzívnou a nekompromisnou okolitou scénou. Výnimkou nie je ani film z roku 1993, v ktorej si hlavnú úlohu zahral David Thewlis. Ako Johnny sa snaží utiecť pred vlastným osudom z Manchestru do srdca Británie - Londýna. Intelektuál sa životom preplieta životom bez perspektívy. Počas svojej cesty stretáva mnohé skormútené duše bezdomovcov, tulákov, opilcov či prostitútok. Priam sokratovským spôsobom sa pýta na zmysel ich existencie.
Bohužiaľ, toto konanie vediev uliciach Londýna k agresii a špinavostiam. Chvíľkovú rozkoš, ale aj vzájomné trýznenietak vystriedajú pevné citové putá, ktoré medzi hlavnými postavami vznikli. Snímka Nahý je jednoznačne tou najtemnejšou a najdepresívnejšou drámou z jeho tvorby. Samotár na ceste stretáva ďalších samotárov, ktorí takisto bojujú s depresiou a hľadaním vlastného ja. Čierna komédia nazerá na vývoj charakteru postavy blúdiacej svetom. Johnny postupne odhaľuje svoju frustráciu a stáva sa sarkastickým a násilným. Nepochybne ide o jeden z najlepších výkonov Davida Thewlisa.
