V roku 1992 mal premiéru film, ktorý sa nezmazateľne zapísal do československej kinematografie a sŕdc fanúšikov. Čierni baróni sa stali ikonickou komédiou, ktorú sa oplatí pozrieť viackrát.
Kto boli čierni baróni?
Film ste možno videli už desaťkrát, no odpoveď na túto otázku neviete. Išlo o označenietzv. pomocných technických práporov (PTP), ktoré v 50. rokoch tvorili zložku armády."Čierni" boli podľa farby výložiek, "baróni" zase kvôli tomu, že ako jediní vtedajší vojaci mali peniaze, keďže časť mzdy za pracovné výkony dostávali v hotovosti.
Rekordné čísla
Možno to znie až neuveriteľne, ale film zarobil na tú dobu šialených27 miliónov korún. Komédia na začiatku 90. rokov zaznamenala aj obrovský divácky záujem. Len v českých kinách film zhliadlo takmer 1,5 milióna ľudí.Snímka jednoducho presvedčila ľudí o tom, že aj na chmúrne stránky histórie je možné sa pozerať s nadhľadom a humorom.
Ako vznikol Kefalín?
Autorom Čiernych barónov je Miloslav Švandrlík. Používal pseudonym Roman Kefalín. Rovnako sa preto volala aj hlavná postava spomínaného diela. Tvorca románu, podľa ktorého sa natočila snímka, zomrel 26. októbra 2009 v pražskej Thomayerovej nemocnici. Pochovaný je na cintoríne pri kostole Najsvätejšej Trojice v Kutnej Hore.
Emigrant Terazky
Herec Pavel Landovský žil pár rokov v emigrácii a postava majora bola jeho prvou úlohou vo filme po roku 1989. Ako priznali viacerí kolegovia, niekedy s ním bolo veľmi komplikované vychádzať. Vraj bol mimoriadne urážlivý, náladový, často prehnane kritický a počas natáčania neodmietol pohárik alkoholu.
Veliteľ bez vojny
Áno, je to skutočne tak. Miroslav Donutil na vojne nikdy nebol. Všetci si ale pamätáme postavu Troníka a jeho slávnu hlášku o samopale 24 s kadenciou ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta. Zážitky z povinnej služby počul iba od kamarátov, napriek tomu sa úlohy vojenského veliteľa zhostil výborne. Ak si myslíte, že to šušľanie bolo náhodné, ste na omyle. Išlo o imitáciu istého bývalého diplomata.
