Filmov v kinách každoročne pribúda približne rovnakým tempom, ako rastie aj cena lístkov. Poďte sa spolu s nami pozrieť na to, prečo sa tak deje a čo všetko treba v tomto prípade zohľadniť. Nadávať na všetko je totiž najjednoduchšia možnosť. Veci sú však o niečo komplikovanejšie, než by sa mohlo zdať.
Zatiaľ čo kiná v malých mestách zívajú prázdnotou aj napriek tomu, že cena za vstupné sa pohybuje niekde okolo štyroch eur, multiplexy v obchodných centrách sa naplnia omnoho jednoduchšie. To aj v prípade, že v Bratislave už reálne za lístok niekde zaplatíme až 8,5 €. Ľudia však stále radi chodia na premietania aspoň raz za mesiac, pretože kino sa u väčšiny z nás stalo akousi súčasťou života. A povedzme si úprimne, stále je lacnejšie než divadelné predstavenie.
Vysoké rozpočty
Keď sa pozrieme na film ako produkt, nie je to len cena vstupného, čo rastie. Rozpočty filmov atakujú v dnešnej dobešialené sumy. Dokonalé filmové efekty stoja stále viac a viac a aj slávni herci, ktorí do kín pritiahnu najviac ľudí, si radi zapýtajú vyšší honorár. Tovšetko dospelo do bodu, kedy napríklad takí Piráti Karibiku: Na vlnách podivna stáli štúdio takmer 400 miliónov dolárov. Minuloročná komiksovka Avengers: Infinity War zhltla približne 320 miliónov, čo je však napríklad menej, ako v prípade Age of Ultron (365 miliónov).
V kinách zarobili miliardy: Týchto sedem filmov od nás v roku 2017 vytiahlo najviac peňazí
Pokiaľ máte pocit, že táto suma je konečná, ste na veľkom omyle. Do oficiálneho rozpočtu sa nezaraďuje suma určená na reklamnú propagáciu. Práve tieto čísla si štúdiá dôkladne nechávajú pre seba. Niet pochýb o tom, že ide o desiatky miliónov dolárov. Všeobecne sa odhaduje, že suma na reklamupre "obyčajný" film sa pohybuje niekde medzi 30-55 miliónmi dolárov, zatiaľ čo v prípade očakávaných blockbusterov či komiksovieknemá štúdio problém vysoliť dvojnásobok.
Mylná predstava
A ako to vyzerá v kinách, keď je film hotový? Mnoho ľudí si myslí, že prevádzkovatelia a štúdiá si cenu lístka delia pol na pol. Realita je poriadne odlišná. V Spojených štátoch to funguje približne tak, že počas prvých týždňov si drvivú cenu vstupného berie samotné štúdio, zatiaľ čo prevádzkovateľom kín zostáva cca 20-25% sumy. Sú to práve štúdiá, ktoré si určujú podmienky a ostatní sa buď prispôsobia, alebo film jednoducho vo svojom programe nebudú mať a prídu aj o to málo, čo môžu zarobiť.
Z úplného dna až na výslnie: Ako sa streamovací gigant Netflix dostal na vrchol?
Priam legendárnym prípadom arogancie filmového štúdia sa stala premiéra Star Wars: Epizódy II. Vtedy si Fox počas úvodných dní vypýtal plnú sumu vstupného, aby si zabezpečil dostatočné zisky. Ako pribúdajú týždne od premiéry, percentá pre štúdio sa znižujú. Kto z vás však ide na premietanie filmu šesť týždňov od jeho premiéry? Tu prichádza ďalší problém. Čím viac filmov vzniká, tým kratšie sú uvedené v kinách, aby nezaberali miesto ostatným projektov. A vlastníci kín tak opäť ťahajú za kratší koniec.
Slovenský model
U nás na Slovensku to vyzerá trošku inak, no princíp zostáva zachovaný. Rozdiel je hlavne v tom, že do celého procesu vstupuje ešte medzičlánok v podobe distribútorov, ktorí si zadávajú opäť odlišné podmienky. Keď si to celé rozpočítame, je úplne jasné, že aj napriek tomu, že v tabuľkách filmových tržieb svietia stámiliónové zisky, samotné štúdiá vidia iba zlomok z tejto sumy. No to sme ešte nezačali hovoriť o inflácii či zle nastavenom ekonomickom systéme.
VIDEO Sú plné akcie a deštrukcie: Pozrite sa, ako vyzerajú tie najdrahšie filmové scény
V ich prípade je jednoduché znížiť náklady. Napríklad pri prvom Deadpoolovi škrtli megalomanskú bojovú scénu a finále nakrútili úplne odlišne, a hlavne lacnejšie, než pôvodne plánovali. V kinách je to ale inak. V prvom rade prevádzkovatelia nastavia vysoké ceny za občerstvenie, na ktoré sme si už zvykli. Následne pribúdajú reklamy pred filmom a ako konečné riešenie nastupuje zvyšovanie samotného vstupného. Nič ale nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v nasledujúcich rokoch nejako zmeniť.
