Svojimi filmami znechutil celý svet: Kto je Lars von Trier, režisér známej Nymfomanky?

Lars von Trier
17.09.2019ZaujímavostiZvrátená myseľ, ktorá nemá problém natočiť to najnechutnejšie, čo vieme nájsť v kinematografii. Feťák, voľnomyšlienkár a svojho času aj persona non grata na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. To je len niekoľko označení, s ktorými častovali dánskeho režiséra Larsa von Triera. Aby ste však mohli chápať jeho, povedzme "inú" tvorbu, musíte najprv chápať jeho životnú cestu.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Režisér Lars von Trier sa narodil 30. apríla 1956 v hlavnom meste Dánska, Kodani. V roku 1983 vyštudoval dánsku Národnej filmovú školu. Ešte počas štúdia nakrútil niekoľko krátkych filmov, ktorými si podmanil európske publikum a okrem iného si za ne odniesol aj ceny za najlepšie filmy na jednotlivých ročníkoch filmového festivalu v Mníchove. Po škole mohol začať pracovať na svojej európskej trilógii, ktorá odštartovala jeho kariéru a priniesla mu nejedno prestížne ocenenie.

Mimoriadne úspešné začiatky

Prvým filmom bol Prvok zločinu, ktorý získal v Cannes cenu za techniku, nomináciu na Zlatú palmu a mnoho ocenení v Dánsku. Druhým bola snímka Epidemic, na ktorého scenári spolupracoval s Niels Vorselom a ktorý okrem nominácie na cenu za najlepší film na filmovom festivale v Portugalsku. Táto druhá časť však bola prijatá veľmi vlažne.

Spolupráca s Vorselom pokračovala aj naďalej a dala vzniknúť poslednému a zároveň najúspešnejšiemu dielu Európa, ktorý si v Cannes vyslúžil cenu za techniku, najlepšie umelecký film a cenu Prix du Jury, nehovoriac o ďalších cenách iných filmových festivalov.

Medzitým sa podujal na sfilmovanie slávnej Euripidovej hry Médeia do televíznej podoby, alebo sa podpísal pod videoklip k hitu "Bakerman" od dánskej funkovej skupiny Laid Black. V roku 1992 založili s producentom Peterom Aalbak Jensenom vlastnú produkčnú spoločnosť Zentropa Entertainment. Chceli tak dosiahnuť čo najväčšiu finančnú nezávislosť a tým pádom aj slobodu pri tvorbe svojich nadchádzajúcich projektov. Táto filmová spoločnosť sa okrem iného preslávila aj tým, že ako jediná z tých mainstreamových produkovala filmy obsahujúce hardcore sex scény.

Zásadný zlom v kariére

V roku 1995 prichádza zásadný zlom v Trierovej tvorbe. Od svojej umierajúcej matky sa dozvedel, že jeho otcom je syn dánskeho skladateľa JPE Hartmanna. Išlo o úplne niekoho iného, než sa domnieval, a že bol, ako sám Lars von Trier hovorí, "obeťou genetického experimentu svojej matky", ktorá chcela syna s "tvorivými génmi". Následne vo filme skoncoval s akoukoľvek štylizáciou a začal klásť dôraz na surovosť a úprimnosť. Nakoniec zakladá s Thomasom Vinterbergom filmársky manifest Dogma 95, z ktorého sa postupne vyvinulo významné postmoderné hnutie dánskeho a európskeho filmu vôbec.

Kritička si poriadne zgustla na novom českom filme: Je to pornografia násilia!

Hlavnou myšlienkou je odstránenie všetkých ilúzií a efektov, ktoré film dnes ponúka, a sústredenie sa na príbeh a herectvo. Medzi pravidlá filmu Dogmy 95 patrí napríklad používanie výlučne ručnej kamery, neprípustnosť obrazových efektov, úprav prostredia pomocou kulís, dejového či miestneho posunu príbehu. To ovplyvnilo Trierov ďalší film s názvom Prelomiť vlny, nakrútený v intenciách manifestu, ale nie úplne. Snímka vyhrala hlavnú cenu v Cannes a preslávila herečku Emily Watson, ktorá bola za svoj herecký výkon nominovaná na Oscara. Následne sa rozhodol natočiť film Idiot čisto podľa Dogmy 95 a tým manifest objavil aj pre širšie publikum a inšpiroval filmárov po celom svete.

Dogma 95 zmenila európsku kinematografiu

V roku 2000 získal jeho muzikál Tanečnica v tme v Cannes Zlatú palmu a pre predstaviteľku hlavnej úlohy, islandskú speváčku Björk, priniesol renomé výbornej herečky. O tri roky neskôr otvára svoju ďalšiu trilógiu filmom Dogville a v roku 2005 nadväzuje druhým dielom Manderlay. Oba filmy sa stretli s rôznymi reakciami, a to hlavne kvôli experimentálnemu prístupu. V roku 2006 si oddýchol od veľkých tém filmom Kto je tu riaditeľ?, avšak svojho experimentátorstva a úprimného prístupu Dogmy 95 sa nevzdal ani v tejto komédii.

V roku 2009 prišiel s ďalším provokatívnym filmom Antikrist, ktorý dokázal poriadne šokovať svet. Porota v Cannes, ktorá bežne udeľuje ceny filmom s duchovnou a morálnou hodnotou, udelila filmu Antikrist anticenu za mizogýnne zobrazenie. Herečka Charlotte Gainsbourg však na druhú stranu získala cenu za najlepšiu herečku. Po snímke Melanchólia sa pustil do práce na dvojfilme Nymfomanka. O kontroverznosť sa postarali hlavne informácie o tom, že Shia LaBeouf bol pri natáčaní filmu nútený k skutočnému sexu pred kamerou. 

Kontroverzia a pevne stanovené hranice

Jeho posledný film zničil aj samotného režiséra. Ide o snímku Jack stavia dom, ktorá mala byť pôvodne seriálom. Je inšpirovaná Danteho Božskou komédiou, kde počas 12 rokov sledujeme veľmi inteligentného Jacka ako nám predstavuje vraždy, ktoré ho formovali ako sériového vraha. Sám režisér sa nechal počuť, že počas natáčania si zo samej depresie vytvoril závislosť na alkohole. "Počas nakrúcania mi bolo mizerne. Bol som plný úzkosti a alkoholu," vyhlásil filmár.

Ikonické trilógie a legendárne príbehy: VIDEO Emócie, originalita a nezabudnuteľné výkony

Sám Lars von Trier sa nepovažuje za experimentátora, naopak stanovuje si svoje prísne pravidlá tvorby v ktorých sa následne môže pohybovať, čo prisudzuje nedostatku akýchkoľvek pravidiel vo svojom detstve. Nechce svojimi filmami moralizovať, hoci sa zaujíma o filozofiu a problém etiky. Do budúcnosti by rád k filmovým témam pristupoval odľahčene, avšak ako sám hovorí "vnútorné úzkosť a znepokojenie sú silnejšie a silnejšie."

Zdroj: telkáč 

Foto: SITA/AP Photo/Axel Schmidt, File, Video: YouTube/laidbackofficial, Curzon

Tagy: režisér Nymfomanka Lars von Trier Jack stavia dom

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov