Mnohé sci-fi filmy nám dokázali vyraziť dych. Mohlo za to ich unikátne spracovanie, nehovoriac o samotnom scenári, ktorý nám ponúkol mnoho vedeckých poznatkov "v praxi." Všetky filmy sú síce vymyslené, no veľa z nich sa zakladá na skutočnostiach. My sme si pre vás pripravili výber tých najlepších, o ktorých aj samotní vedci hovoria, že odzrkadľujú presne to, čo nás možno raz v budúcnosti čaká.
Moon (2009)
Astronaut Sam Bellje jediným zamestnancomna mesačnej základni firmy Lunar Industries. Jeho úlohou je kontrolovať inak plne zautomatizovanúťažbu vzácneho plynu Hélium-3, ktorý je na Zemi používaný ako palivo. Po takmer troch rokoch v izolácii si Sam nepraje nič iné, než byť doma. Do návratu na Zem mu našťastie ostávajú už iba dva týždne. Samov zdravotný stav sa ale začína zhoršovať.Následne prekvapivo zisťuje, že na Mesiaci nie je sám a čo viac, že jeho svet možno zďaleka nie je takým, ako sa zdal byť.
Vedci boli nadšení hlavne z myšlienky ťažby Hélia-3. Nejde totiž o žiadny výmysel. Vieme ho nájsť aj na Zemi, no vzhľadom na existenciu magnetického pola je extrémne vzácne. Odborníci predpokladajú, že na Mesiaci sa nachádzajú obrovské množstvá tohto prvku, ktorý by v budúcnosti mohol priniesť omnoho bezpečnejšiu jadrovú energiu, nakoľkonie je rádioaktívny. Pre zaujímavosť, snímka Moon (v preklade Mesiac) je režijným debutomDuncana Jonesa, syna speváka Davida Bowieho.
Marťan (2015)
Astronaut Mark Watney (Matt Damon) počas misie na Mars takmer zahynie v prašnej búrke. Tenvšak prežije a zostane na nepriateľskej planéte celkom osamotený. Má k dispozícii len skromné zásoby, a tak musí využiť všetok dôvtip, invenciu a technické znalosti, aby prežil a zároveň našiel spôsob, ako vyslať signál, že je nažive. V okamihu, keď sa mu to podarí, vo vesmíre nastane poplach. Milióny kilometrov vzdialená NASA a medzinárodný tím vedcov začnú neúnavne pracovať na tom, aby Marťana dostali späť na Zem.
Aj Slovákov lákal štart vesmírnej misie: Najsledovanejší program roka na Dvojke!
Mnoho vedcov sa zhoduje, že tento film od Ridleyho Scotta je jedným z najpresnejších vôbec. Môže za to hlavne fakt, že lokality vo filme, ktorými Markprechádza, vyzerajú rovnako ako ich reálne predlohy na Marse a nesú tiež identické názvy. Filmoví grafici pri tom využívali fotografie kamerového systému HiRISE, ktorý sa nachádza na palube sondy NASA Mars Reconnaissance Orbiter.
Interstellar (2014)
Píše sa rok 2061. Zem sužuje sucho a hladomor, dochádzajú základné potraviny a planéta čelí prudkým zmenám klímy. Ľudskej rase hrozí vyhynutie. Tomu by však mohol zabrániť záhadný objav v oblasti výskumu časopriestoru, vďaka ktorému má ľudstvo možno šancu na záchranu. Skupina vedcov sa musí vydať mimo našej slnečnej sústavy a pokúsiť sa nájsť pre ľudské pokolenie planétu, na ktorej bude môcť žiť. Posádka lode Endurance mieri do medzigalaktického neznáma, do miest, kam sa ešte nikto pred nimi nedostal.
Kip Throne, jeden z najuznávanejších teoretických astrofyzikov, ktorý na filme pracoval ako hlavný konzultant a výkonný producent, súhlasil s touto spoluprácou iba pod podmienkou, že bude každý detail filmu založený na faktoch, respektíve súčasne známych teoretických vedomostiach vesmíru a času, a že scenáristi nebudú mať v tomto ohľade v žiadnom prípade voľnú ruku a priestor pre ich fantáziu. Kip v rozhovore neskôr potvrdil, že jedinou nerealistickou časťou filmu je krátka scéna s "ľadovými oblakmi".
Terminátor (1984)
Roku 2029 ovládajú takmer celú Zem stroje, ktoré sa vzbúrili. Superkomputer Skynetu sa pokúsi zvrátiť výsledok vojny a rozhodne sa poslať do minulosti kyborga Terminátora T-800, spolovice stroj, spolovice človek, aby zabil mladú ženu Sarah Connorovú, skôr než otehotnie a porodí hrdinu a vodcu hnutia odporu. Ľudia úmysly strojov odhalia a rozhodnú sa, aby sa do roku 1984 vrátil aj bojovník Kyle Reese. Jeho úloha znie – zachrániť Sarah.
Dave Goldberg, fyzik zDrexelovej univerzity, sa vyjadril, že pôvodného Terminátora považuje ukázané cestovanie časom za najlepšie v histórii kinematografie. Naráža tým nielen na nahotu a samotné zariadenie. Celávec je podľa neho úplne sebestačný časový cyklus. Paradaxy tu nie sú vôbec prítomné, jedine tie informačné. Mimochodom, počas písania scenáru bol James Cameron bezdomovec. Práva na film predal za dolár pod podmienkou, že bude môcť snímku režírovať.
Apollo 13 (1995)
"Najúspešnejšia neúspešná" misia v dejinách americkej astronautiky sa odohrala 11. až 17. apríla 1970. Po starostlivých prípravách a bez záujmu verejnosti, ktorá už podobné lety brala ako samozrejmosť, vyštartovala na Mesiac tretia lunárna misia NASA.Prvé dva dni letu prebehli hladko, ale 13. apríla sa z reproduktorov v riadiacom stredisku ozvalo legendárne hlásenie „Houston, máme problém“. Odtrhla sa totiž jedna nádrž s kyslíkom a pritom poškodila druhú. Posádka pochopila, že jej vytúžený sen - pristáť na povrchu Mesiaca - je stratený a let sa zmenil na zúfalý boj o život.
Tom Cruise je šialenec: Nový film nenatočí na našej planéte, chce naozaj letieť do vesmíru
Určite sa zhodneme na to, že scény s nulovou gravitáciou vyzerali ohromujúco a realisticky. Veď bodaj by nie, keď sa naozaj nakrúcali v stave beztiaže. Ten sa dá na Zemi dosihanuť tak, že lietadlo vyletí do dostatočnej výšky a následne sa ženie strmhlav nadol, aby následne zase vyrovalo výšku. Počas tohto momentu nastáva nulová gravitácia. Problémom však je, že celý tento stav trvá približne 25-30 sekúnd, takže všetky scény sa museli zmestiť do tohto limitu.
To však ani zďaleka nie sú všetky filmy, pri ktorých sa vedci zhodujú, že sú realistické. Za spomenutie určite stojí aj 2001: Vesmírna Odysea, pôvodná Planéta opíc (svojím hierarchických zobrazením spoločnosti primátov) či snímka Prvý kontakt.
