Vo veku 91 rokov zomrel v Ríme taliansky hudobný skladateľ Ennio Morricone. Informovala o tom v pondelok agentúra APA s odvolaním sa na Morriconeho príbuzných.
Svetoznámy skladateľ Morricone zomrel v noci na pondelok na klinike v Ríme na následky minulotýždňového pádu, pri ktorom utrpel zlomeninu stehennej kosti, uvádza agentúra ANSA.Morricone bol ženatý a zanechal po sebe štyri deti. Jeho syn Andrea Morricone je takisto skladateľ a tvorca filmovej hudby.
Oscar za celoživotné dielo
Ennio Morricone, držiteľ Oscara za celoživotné dielo, patril vďaka inovatívnym skladbám a spektru hudobných štýlov medzi najvyhľadávanejších skladateľov filmovej hudby. Od roku 1946 zložil vyše 600 hudobných kompozícií k filmom a televíznym projektom. Mnohé z nich sa stali nezabudnuteľnými, ako napríklad hudba z westernu Vtedy na Západe (1968) režiséra Sergia Leoneho či zo snímky Misia (1986) režiséra Rollanda Joffého.
Ennio Morricone sa narodil 10. novembra 1928 v rodine hudobníka v Ríme. Vyštudoval na jednej z najstarších hudobných inštitúcií na svete, na rímskej Národnej akadémii sv. Cecílie. Špecializoval sa na hru na trúbku a kompozíciu u Goffreda Petrassiho. Svoje prvé koncertné diela napísal koncom 50. rokov 20. storočia. Istý čas pracoval pre taliansky rozhlas a televíziu RAI.
Kariéru začal v 60. rokoch
Kariéru filmového skladateľa začal v roku 1961, keď skomponoval hudbu k filmu Il Federale v réžii Luciana Salceho. Svetoznámym sa stal, vďaka hudbe, ktorá zaznela vo filme Sergia Leone Per un pugno di dollari (Za hrsť dolárov, 1964). Preslávili ho aj filmové snímky Il Buono, il brutto, il cattivo (Dobrý, zlý a škaredý, 1966).
Nezabudnuteľnosť mu však priniesli melódie z westernu C'era una volta il West (Vtedy na Západe, 1968). „Keď Leone nakrúcal slávnu scénu v snímke Vtedy na Západe z vlakovej stanice, počúval moju hudbu. Synchronizoval celú scénu podľa hudby, ktorá na pľaci znela,“prezradil v jednom z rozhovorov Morricone.
Spolupracoval s veľkými režisérmi
Taliansky režisér Bernardo Bertolucci hovoril o jeho tvorbe žartovne.„Sotva ste videli veľký taliansky film bez hudby od Ennia.“ Morricone spolupracoval aj s ďalšími svetovými režisérmi, ako napríklad Gillo Pontecorvo, Pier Paolo Pasolini, Bernardo Bertolucci, Giuliano Montaldo, Brian De Palma, Roman Polanski či Pedro Almodóvar. Medzi jeho hudobné klenoty patria aj skladby k filmom: Sacco e Vanzetti (Sacco a Vanzetti, 1971), The Untouchables (Nedotknutelní, 1987), Nuovo cinema Paradiso (Kino Raj, 1988) či snímka Malena (2000).
V roku 2007 dostal Ennio Morricone Oscara za celoživotné dielo, je nositeľom cien Grammy a Zlatých glóbusov. Skladateľ celkovo získal 27 zlatých diskov, sedem platinových diskov, tri zlaté platne a Cenu talianskej hudobnej kritiky za hudbu filmu Il Prato (Lúka, 1979).
Napriek vysokému veku cestoval
Ennio Morricone aj napriek svojmu vysokému veku cestoval po svete a vypredával veľké haly. V novembri 2013 začal prezentovať výsledky svojej tvorby na scénach svetových metropol, akými sú Moskva, Santiago, Berlín, Budapešť či Viedeň. Koncertoval aj za oceánom v USA 6. februára 2014 so svojou kantátou, ktorá vznikla ako reakcia na udalosti z 11. septembra.
Skladateľove európske turné pokračovalo od februára do marca 2015 dvadsiatkou koncertov v 12 krajinách v najväčších európskych arénach, ako napríklad v Londýne a Amsterdame. Jeho európske turné s názvom "My Life in Music" sa stretlo s nevídaným úspechom. Morricone predviedol dvakrát svoje hudobné umenie aj v Bratislave – vo februári 2015 a o rok neskôr v januári.
V Los Angeles vyhlásili 29. februára 2016 laureátov 88. ročníka cien americkej Akadémie filmových umení a vied. Oscara získal aj Ennio Morricone v kategórii Najlepšia hudba k filmu The Hateful Eight (Osem hrozných, 2015) v réžii Quentina Tarantina. Na otázku, čo pre Vás znamená v živote hudba Ennio Morricone odpovedal jasne. „Hudbe som venoval celý svoj život, neviem si predstaviť, že by som žil bez nej.“
