Meno slovenského režiséra a dokumentaristu Juraja Kerekesa je späté so Slovenskou televíziou, najmä s jej košickým štúdiom. V piatok 1. júla uplynulo od jeho narodenia 90 rokov.
Juraj Kerekes sa narodil 1. júla 1932 v meste Čop v niekdajšej Podkarpatskej Rusi v bývalej Československej republike. V roku 1964 nastúpil do košického štúdia Československej televízie, v ktorom vytvoril viac ako 500 relácií. Išlo predovšetkým o národnostné a publicistické magazíny ako napríklad Mystérium života, Roky nezastavíš, ale aj o televízne prenosy z folklórnych festivalov vo Východnej. Spolupracoval tiež na filmovom príbehu Turista (1962) a ako asistent réžie sa podieľal na hranom filmovom príbehu Nědele ve všední den (1962).
Pod režisérskou taktovkou Juraja Kerekesa vznikli desiatky filmových, televíznych a dokumentárnych diel. Medzi nimi možno uviesť napríklad Kto kráča po ceste (1966), Skaly a ľudia (1967), Lendacká svadba (1968), lyricky ladený príbeh Smutný Lord (1969), Zlatá brána (1974), Ej, ovce moje ovce (1976), Kotrmelko (1974), Sekerečku tupú mám (1989), Leť môj vienok leť (1989), Cestou lásky (1991) alebo ekologicky ladený televízny dokument o triedení odpadu v domácnostiach a výbere potravín s ohľadom na potraviny nazvaný Najlepší obal - žiaden obal (1997). Režisér Juraj Kerekes zomrel 24. decembra 2004 v Košiciach vo veku 72 rokov.
Jeho syn Peter Kerekes je známym slovenským režisérom, producentom, scenáristom a dokumentaristom. Do dejín Košíc nazrel v dokumentárnom filme nazvanom 66 sezón (2003) cez históriu starej plavárne, o vojenských kuchároch je jeho dokument Ako sa varia dejiny (2009) a príbehy troch romantických hrdinov bojujúcich s komunistickým režimom zobrazil v dokumente Zamatoví teroristi (2013). V roku 2021 natočil svoj prvý hraný film Cenzorka, zachytávajúci príbehy žien z ukrajinskej väznice.
