Noomi Rapace sedemkrát očarila: Originalitu však brzdí nekvalitný scenár

01.12.2017ZaujímavostiDobré sci-fi je v dnešnej dobe skôr raritou, než pravidlom. Kým na prelome tisícročí vznikali kultové futuristické filmy, dnes sa okrem remakov a vykrádania b-čkových žánrov nájde len málo originálnych námetov. Dystopická snímka Tommyho Wirkolu je však nádejným krokom na ceste k navráteniu originality, aj keď zatiaľ len v hrubých obrysoch.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Sedem dní, sedem životov, sedem sestier. Vo svete, kde vládne tvrdý režim politiky jedného dieťaťa, sa tridsať rokov skrýva za múrmi jedného bytu sedem identických sestier. Volajú sa podľa dní v týždni a každej prislúcha deň podľa jej mena. Vtedy môže slobodne vyjsť na verejnosť. Pre ostatných však existuje len jedna Karen Settmanová.

Od zombíkov k solídnemu sci-fi

Nórsky režisér Tommy Wirkola má zatiaľ na konte pretvorenie Janka a Marienky na lovcov čarodejníc a zmes hororovej akčnej komédie o desivých nacistických zombíkoch. Nie veľmi perspektívny repertoár. Wirkola zrejme zatúžil po vážnejších témach. V kinách sa tak ocitol dystopický akčný thriller s veľkým potenciálom, no s nedotiahnutými detailmi.

V nie tak vzdialenej budúcnosti, kedy svet zažíva populačnú explóziu, počet obyvateľov dosiahol hodnotu desať miliárd, zaviedli „tí najvyšší“ krutú politiku jedného dieťaťa. Každý súrodenec je okamžite odňatý rodičom a zamrazený na lepšie časy. Síce to znie dosť morbídne, no preľudnenosť je naozaj jedným z globálnych problémov súčasnosti. Otázne je, či je vhodné riešiť následky mimoriadne drastickým spôsobom, alebo sa radšej zamerať na príčiny, ktorým by sa dalo predísť.

Úvodných pár minút autentických záberov bolo naozaj mrazivých. Je iné, ak niečo viete, a iné, ak dostanete na zlatom podnose nevyvrátiteľný vizuál. Od toho si potom sľubujete riadnu nálož. Preľudnenie, umelá výroba potravín, striktný režim, budúcnosť nie tak vzdialená (a koniec koncov v niečom nie tak dávno minulá)... to všetko podložené reálnymi zábermi.

Wirkola však v tejto línii poľavil a celý dej sa rapídne zjednodušil. Síce je to v tomto prípade skôr chyba scenáristov, než režiséra, presne takto vyzerá nevyužitý potenciál. Napriek tomu sa mu podarilo načrtnúť relatívne slušný námet. Sedem sestier sa narodilo do krutého režimu, v ktorom mohla existovať iba jedna, preto sa ostatných šesť skrývalo v byte, kým jedna z nich žila svoj deň.

Od svojich predchádzajúcich diel sa nórsky režisér dosť odklonil a v mnohých aspektoch si slušne našliapol na serióznu kariéru režiséra sci-fi. Napriek tomu by si pár drobností mohol odpustiť. Sú totiž momenty, v ktorých svoju živočíšnosť nezaprie. Sexuálnu scénu mohol úplne vypustiť alebo aspoň skrátiť.

Na druhej strane akčné sekvencie, vystrelené mozgy a krv sú stopou Wirkolovho Mŕtveho snehu a jeho najnovší akčný thriller spravili v mnohom originálnejším. Mnohí režiséri sa príliš drastickým scénam vyhýbajú, ani v námetovo podobných Potomkoch ľudí (2006) Alfonsa Cuaróna to nebolo inak. V tomto prípade ide o naozaj vydarenú sériu dynamickej akcie, ktorá začína po pár úvodných minútach a svoj štandard si zachová až do konca.

Skvelý herecký výkon brzdil odfláknutý scenár

Jedným z nesporne najočakávanejších momentov vo filme bol herecký výkon Noomi Rapace stvárňujúcej sedem hlavných postáv. Herečka známa z nórskej verzie Mužov, ktorí nenávidia ženy (2009), spracovanej podľa skvelej detektívnej predlohy Stiega Larssona, si zachovala svoj nebojácny a akčný štandard. Tentokrát však v mnohom prekročila svoj tieň a v jej výkonoch bolo cítiť pridanú hodnotu.

Zo začiatku si poviete, že stvárniť strach či smútok je jednoduché, ale sedemkrát? To, čo sa zo začiatku zdalo byť identické, s vývinom deja gradovalo. Stanete sa svedkami siedmich tvári, siedmich spôsobov ako prežiť jednu emóciu, siedmich pokusov, ako prežiť jeden život. Pri pohľade do každej jednej tváre, ktorú Rapace divákom predviedla, je vidieť iný záchvev, či odtieň tohto prežívania. Malo to však jeden háčik.

Na to, aby ste dokázali plne využiť herecký potenciál a dať život siedmim osobám potrebujete aj dobrý scenár. Nie žeby bol tento extrémne zlý, ale dáva málo priestoru na to, aby vyniklo herecké majstrovstvo Noomi Rapace. Herečka vydala zo seba maximum, no Max Botkin a Kerry Williamson ostali stále niekde v prípravnej fáze výroby. S podobným problémom sme sa stretli pri Snehuliakovi (2017). Snáď sa z toho nestane novodobý trend, v ktorom efekty premôžu kvalitu scenára.

Hrubý obrys s nevyužitým potenciálom

Noomi Rapace súťaží minimálne s troma hercami, ktorí sa zhostili viacerých postáv v jednom filme naozaj bravúrne. Zrejme najväčším náprotivkom, s ktorým ju porovnávajú je vynikajúca Tatiana Maslany v seriáli z produkcie BBC Orphan Black. Za svoje výkony si vyslúžila ocenenia. Niet sa čo čudovať, takto vyzerá práca s postavou, keď máte priestor na rozvíjanie diametrálne odlišných charakterových čŕt. Filmové náprotivky v podaní Jamesa McAvoya vo filme Rozpoltený (2016) a Cate Blanchett v dráme nemeckého režiséra Juliana Rosefeldta Manifesto (2015) sa v mnohom nedajú porovnať s výkonom Noomi, ale bohužiaľ, nie je to vina herečky.

Dvojica scenáristov by si mali vstúpiť do svedomia, pozrieť si aspoň tieto tri vydarené diela a v budúcnosti sa inšpirovať a poriadne na postavách popracovať. U oboch je to viac-menej ich prvý väčší pokus zaujať, ktorý v spolupráci s ostatnými zložkami filmu nedopadol zle. Z jednotlivých postáv však často ostal len hrubý obrys s nevyužitým potenciálom. Rapace je preto príkladom, že herec pracuje len s takým materiálom, aký dostane. A z toho vyťažila naozaj maximum.

Vo svete plnom kópií je totiž ťažké nájsť originál. Aj to nakoniec položilo Karen Settmanovú alias Noomi Rapace. Nikto totiž nečakal, že začnú umierať jedna po druhej tak rýchlo, a tak nečakane. Väčšina akčných snímok si zachováva zbytočný sentiment.

Kvalitná hudba Wirkolovho dvorného skladateľa Christiana Wibea spolu s napínavým dejom a neotrepanou akciou dodáva filmu skvelú atmosféru. Napriek niektorým detailom, na ktoré je potrebné si v budúcnosti posvietiť, ide o film, pri ktorom sa nebudete nudiť. Dej nenarúšali, ale skôr posúvali dopredu, vhodne vsunuté záblesky minulosti, ktoré mnohé veci dovysvetlili.

Bonusom sú kvalitné vizuálne a technické efekty. Počas 94-och dní nakrúcania v Rumunsku mala Noomi Rapace k dispozícii sedem dablérok, no je takmer nemožné všimnúť si, že ju v spoločných scénach siedmich sestier hrá aj niekto iný okrem Rapace. Samozrejme, netreba opomenúť ani velikánov filmového plátna – Glenn Close a Williama Defoea, ktorí boli v rozsahu svojho pôsobenia vo filme štandardne dobrí.

Morálna chvíľka – zmazali sme hranice?

Navzdory všetkému ide o vcelku kvalitné dielo s originálnym námetom. Akčné scény neboli až tak otrepané a morálna dilema bola dosť silná na to, aby ste nad tým neprestali rozmýšľať ani pár dní po filme. Síce čelíme preľudneniu a príroda začína vracať úder nenažranému ľudstvu, ale ako tomu zabrániť čo najhumánnejším spôsobom? Dá sa to vôbec? Svet sa nachádza v stave, kedy problémom nie sú možnosti, ale to, že nepoznáme hranice. Správnosť akýchkoľvek riešení je relatívny a často je ťažké rozoznať, čo je vlastne tou najlepšou alternatívou.

Film ukončuje pochmúrny pocit. Nie preto, že technológia prekročila našu základnú ľudskosť, ale hlavne preto, že krízy, ktorým svet čelí, zamrazil dnešných ľudí v čase. Kým vo filme je to dystópia, v realite je to fakt. Film však nestojí len na silných vizuálnych efektoch, skvelom hereckom výkone, vyžaduje si viac. Pokiaľ divák čaká prepracovanú víziu totalitnej spoločnosti, paniky či chaosu, tak sa jej nedočká. Budem sa opakovať, ale chýba lepší scenár, pretože zaujímavou by bola aj hlbšia sonda do života sestier, ale to už súperíme s rozsahom. Napriek tomu ide o jednu z najvydarenejších sci-fi snímok so slušným tempom v poslednom období.

Zdroj: AMaj 

Foto: Bontonfilm

Tagy: Noomi Rapace 7 sestier recenzia

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov