Dĺžka:
11 minút
Rok:
2013
Réžia:
Ron Howard
Napísal:
Peter Morgan
Hrajú:
Olivia Wilde, Chris Hemsworth, Alexandra Maria Lara, Daniel Brühl, Pierfrancesco Favino
Obsah:
Populárny, charizmatický a príťažlivý britský playboy James Hunt už ani nemôže byť väčšmi odlišný od svojho súpera, rezervovaného a puntičkárskeho Rakúšana Nikiho Laudu. Ich rivalita sa začala na pretekárskej trati Formuly 3. Už tu medzi sebou ostro súperili, kým cieľavedomosť a priam chirurgická presnosť za volantom nedoviedli Laudu až do Formuly 1, kde sa zakrátko stal pilotom číslo jeden v špičkovom tíme Ferrari. Onedlho si aj nespútaný zlatý chlapec James Hunt vybojoval miesto vo Formule 1 a získal si obdiv svojho národa, keď po dramatických udalostiach na pretekoch v Tokiu, ktoré sa konali v hustom daždi na zaplavenej trati, uchmatol Laudovi titul majstra sveta a dokázal kritikom aj sebe, že za jeho štýlovým zovňajškom sa skrývajú aj skutočné športové schopnosti. Neúprosné pravidlá a súperenie v nebezpečnom svete pretekov najrýchlejších monopostov na svete doženú Hunta a Laudu až na samotný okraj ich fyzických a psychických schopností. Prichádzajú posledné preteky sezóny a obaja muži vedia, že k titulu nevedie žiadna skratka a nesmú si dovoliť žiadnu chybu. V tomto športe urobíte chybu a ste mŕtvi...
Skutočné postavy
James Hunt - príťažlivý playboy, ktorý si užíval život naplno, na trati aj mimo nej. Ako pilot prekonal všadeprítomný strach a mnohé prekážky, aby sa stal najlepším na svete, keď zvíťazil v jednom z najdramatickejších súbojov v histórii Formuly 1. Ako kontroverzná a nekonvenčná osobnosť nemal vo svete pretekania páru. Dokázal baviť svojich obdivovateľov a odpudzovať kritikov svojho často búrlivého správania. Sexi výzor, zábavná osobnosť a nekonvenčné správanie prinieslo tomuto zlatému chlapcovi obrovskú svetovú popularitu a priazeň verejnosti. Mal osobnú charizmu, hovoril hlbokým hlasom s kultivovaným prízvukom, a vždy to, čo si myslel. Neznášal parádenie, vždy nosil rozodrané modré džínsy, a často chodil bosý aj pri oficiálnych príležitostiach. Výdatne pil alkohol, fajčil 40 cigariet denne, občas bral drogy, viedol rušný spoločenský život, a mal veľa krásnych priateliek.
Mnoho jeho raných pretekov sa skončilo haváriou, pri jednej vo Formule Ford dokonca s monopostom skončil uprostred jazera, a bol by sa utopil, keby mal zapnuté povinné bezpečnostné pásy. Vo Formule 3 mal ďalšie nebezpečné nehody, časom sa však naučil zostať na trati dostatočne dho, a jeho mix adrenalínu a testosterónu sa nakoniec ukázal ako víťazný recept na víťazstvo vo Formule 1.
Niki Lauda - pretekár narodený vo Viedni v bohatej obchodníckej a bankárskej rodine, si kúpil miesto v tíme Formuly 1 bankovou pôžičkou, poistenou jeho životným poistením. Šéfa tímu Ferrari, starého pána Enza Ferrariho, zaujal útly, sebavedomý Rakúšan s vystupujúcimi zubami a neuveriteľnou pracovnou usilovnosťou, ale trochu mu prekážala jeho brutálna úprimnosť. Po prvom teste vozu Ferrari 312 v roku 1974 Lauda svojmu šéfovi povedal, že auto stojí "za hovno", ale sľúbil mu, že ho spraví konkurencie schopným. Ako možný spasiteľ tímu Ferrari svojský Lauda zaujal aj médiá, a jeho chladný, kalkulujúci a precízny prístup k jazdeniu mu vyniesol prezývku Počítač. Napriek niekoľkým jazdeckým chybám sa z nich Lauda veľmi rýchlo poučil. V  roku 1974 vyhral v Španielsku svoju prvú veľkú cenu a o rok neskôr už získal titul majstra sveta.
Do polovice roku 1976 vyhral päť pretekov, a bol na najlepšej ceste, aby obhájil titul majstra, potom však prišla Veľká cena Nemecka na nebezpečnom okruhu Nurburgring.
V druhom kole Laudovo Ferrari nevysvetliteľne havarovalo a ocitlo sa v plameňoch. Štyria odvážni jazdci a traťový maršál sa vrhli do ohňa a vytiahli popálené telo. V nemocnici, s popáleninami tretieho stupňa na hlave a zápästiach, zlomeninami niekoľkých kostí a pľúcami poškodenými dýchaním otrávených plynov, Nikiho Laudu považovali za zomierajúceho a kňaz mu dal posledné pomazanie.
O šesť týždňov však Lauda v obväzoch, cez ktoré presakovala krv, šokoval svet, keď sa opäť posadil za volant svojho Ferrari, aby ďalej bojoval s Jamesom Huntom o titul majstra sveta, až do posledných pretekov sezóny v Tokiu na okruhu Fuji, ktoré sa konali v hustom daždi. V druhom kole pretekov Lauda odvážne z pretekov odstúpil, pretože považoval pretekanie na zatopenej trati za nezmyselne nebezpečné, čím umožnil Huntovi získať majstrovský titul.
Lauda však ďalej pokračoval v úspešnom pretekaní a v rokoch 1977 a 1984 získal ďalšie dva tituly majstra sveta F1. Počas kariéry ho označovali za hrdinu i zloducha, ale nik nemôže poprieť, že jeho ohromujúco rýchly návrat do kokpitu F1 po jeho hroznej havárii bol najodvážnejším comebackom v športovej histórii.

Anglicko - nemecká životopisná dráma (2013).