Majster psychologickej drámy a filmový génius Bergman: Bohém v živote, pedant v práci

15.07.2018Herci a herečkyFilmy majstra psychologickej drámy Ingmara Bergmana prestupujú témy smrti, osamelosti a viery v Boha, sú plné medziľudských konfliktov a úvah nad zmyslom bytia.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Známy švédsky režisér nakrútil vyše päťdesiat snímok, ku ktorým si väčšinou sám písal scenáre a mnohé sa stali súčasťou zlatého fondu svetovej kinematografie. Od narodenia tohto filmového mága uplynulo včera sto rokov. Psychológ a filozof filmového plátna či režisér žien. Tak prezývali Bergmana novinári. On sám sa videl inak.

Na svoj život si nepamätám, zostavím ho len podľa filmov

„Bohém v živote, pedant v práci. Býval som veľmi skromne, ženil sa často, ale vlastne si na svoj súkromný život ani nespomínam. Spätne ho môžem zostaviť podľa svojich filmov a réžií hier. Neviem, kedy sa narodili deti - tak nejako medzi filmami,“ vyhlásil kedysi filmový tvorca, ktorý od konca 60. rokov žil v ústraní na ostrove Farö v Baltskom mori.

V zahraničí ho preslávila križiacka dráma Siedma pečať (1957), do ktorej prvýkrát obsadil svojho neskoršieho dvorného herca Maxa von Sydowa, a ďalej trilógie Ako v zrkadle, Hostia Večere Pánovej a Mlčanie. Veľký ohlas mali aj jeho filmy o partnerských vzťahoch, z ktorých najslávnejšie sú Scény z manželského života a Šepoty a výkriky.

Bohate skúsenosti z piatich manželstiev

V nich mohol Bergman uplatniť bohaté skúsenosti z piatich manželstiev a z mnohých milostných avantúr. Mal deväť priznaných detí, dcéru Linn (dnes spisovateľku) mu porodila aj dlhoročná partnerka, nórska herecká hviezda Liv Ullmannová. Tá patrila do okruhu jeho hereckej "stajne", ktorú ďalej tvorili herečky Gunnel Lindblomová, Bibi a Harriet Anderssonová alebo Ingrid Thulinová.

Vo filmoch riešil svoje traumy

Po ďalších dnes už slávnych filmov - Lesné jahody (1957), Tvár (1958) alebo Jesenná sonáta (1978), natočil ako posledný autobiografický kus Fanny a Alexander (1982), v ktorom riešil aj svoje traumy z detstva a vzťah k otcovi. Svoje detstvo totiž prežil v silne katolíckom prostredí, „v tesnom, neznesiteľne blahobytnom svete zvetraných zákonov a skamenených prikázaní“. Jeho otcom bol luteránsky pastor, ktorý od detí vyžadoval prísnu disciplínu.

Filmovú brandžu, ktorú Bergman neváhal označiť „za priemysel rezníctva a k*revníctva“, opustil v decembri 2003, kedy mal v televízii premiéru jeho film Saraband. V prestávkach medzi filmovaním a po ňom sa venoval hlavne divadlu a literatúre. Ako divadelný režisér pôsobil Bergman aj v Mníchove, kam sa uchýlil po tom, čo ho vo Švédsku zatkli pre podozrenie z daňových únikov. Okrem filmových poviedok napísal aj autobiografiu s názvom Laterna Magika.

Množstvo ocenení

Jeho práca bola ocenená množstvom cien. Z festivalu v Cannes si priviezol čestnú Palmu paliem, dostal aj čestného Oscara, francúzsky Rad čestnej légie alebo čestný doktorát Štokholmskej univerzity. Deväťkrát ho nominovali na Oscara a tri jeho filmy (Ako v zrkadle, Prameň panny a Fanny a Alexander) ho tiež získali.

„Faktom je, že ten človek má mozog a intelekt a tie jeho filmy sú o niečom - sú podstatné a filozofické a na ľudskej úrovni hlboké - to je fajn. Ale Bergman je v prvom rade zabávač. Takže to nie je ako povinné čítanie. Nie je to nudné,“ vyhlásil o jeho diele Woody Allen. Pre neho, Wima Wendersa, Martina Scorseseho alebo Akira Kurosawa predstavoval Bergman najvýznamnejšieho filmového režiséra 20. storočia.

VIDEO Woody Allen o Ingmarovi Bergmanovi

Rodák z Uppsaly Bergman nedokončil štúdium umenia a literatúry na Štokholmskej univerzite. Zo všetkých miest mal najradšej ostrovček Farö, kde si zriadil aj filmový ateliér a premietaciu sálu. Na Farö tiež 30. júla 2007 vo veku 89 rokov zomrel a je tu aj pochovaný. Jeho osobný archív, ktorý venoval Švédskemu filmovému ústavu, zaradilo UNESCO krátko pred jeho smrťou do zoznamu pamiatok, ktoré majú hodnotu pre celé ľudstvo.

Režisérka Marie Nyreröd o slávnom filmárovi nakrútila dokument s názvom Bergmanov ostrov, pustil ju do svojho súkromia na Farö. Diváci teda môžu nahliadnuť do jeho sveta na tajuplnom ostrove, Bergman rozpráva o svojom detstve, o tom, ako prežil život pri filme a ako mu filmové umenie mnohokrát bolo útechou. Hovorí tu tiež o láske a smrti a o svojich najhorších démonoch.

Zdroj: ČTK 

Foto: TASR/AP, Video: YouTube

Tagy: Woody Allen Ingmar Bergman

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov