Oslovila vás miniséria Černobyľ? TOP filmy o jadrových výbuchoch a vojne, z ktorých mrazí!

11.06.2019ZaujímavostiAj keď sa miniséria o Černobyle skončila už pred týždňom, napriek tomu v nás zanechala množstvo desivých a mrazivých pocitov doteraz. Ako by aj nie, keď si mnohí až teraz uvedomili, čomu všetkému musel svet čeliť po havárii v jadrovej elektrárni. My vám teraz prinášame výber filmov, ktoré naznačujú, ako by vyzerala jadrová vojna... Je vlastne šťastie, že sme sa doteraz tomu vyhli a bude zázrak, ak tomu nikdy nebudeme čeliť.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Bitka o Černobyľ (2006)

Ešte na začiatok pripomenieme, že o Černobyľe bolo natočených množstvo dokumentov, ktoré zanechávajú podobne mrazivý a emočne ťažký dojem, ako je miniséria HBO o Černobyľe. Jedným z nich je dokumentárny film s názvom Bitka o Černobyľ z roku 2006, ktorý je o likvidácii následkov havárie Černobyľskej jadrovej elektrárne z 01:23:49 26. apríla 1986 (čas je z výpisu riadiaceho počítača, ide o posledný zapísaný údaj). Okrem spomínanej snímky je zaujímavé aj spracovanie v dokumente Černobyľ - nultá hodina, ktorý bol natočený o dva roky skôr.

Trinity and Beyond: The Atomic Bomb Movie (1995)

Dokument o vývoji a hlavne testoch atómových bômb. V dokumente je použitých veľa odtajnených materiálov, ktoré približujú ľudskú honbu za ničením. A to od prvého pokusu s výbuchom 100 ton TNT, prvej uránovej bomby Trinity až po test najsilnejšej termonukleárnej zbrane všetkých čias ruskej bomby Tsar. Dokument je tiež pozastavením sa nad tým, koľko toho človek musel urobiť a koľko škodlivej radiácie musel vypustiť do atmosféry, aby otestoval tieto ničivé zbrane.

Zatiaľ čo iné filmy, ktoré vyšli na svetlo sveta, obsahujú jeden-dva výbuchy, tento film je ich plný. Od začiatku až do konca, od jedného mraku húb k ďalšiemu... Je to príbeh atómovej bomby - od prvej detonácie v Los Alamos v roku 1945 až po zákaz nadzemného testovania v roku 1963.

The Divide (2011)

New York City, obyčajný deň. Avšak len do chvíle, keď je celé mesto paralyzované nekonečnou sériou výbuchov. Skupinka niekoľkých rozdielnych ľudí nachádza útočisko v suteréne obytného domu, kde bol (zásluhou paranoidného správcu) vybudovaný provizórny protiatomový kryt. Jedla a vody je dostatok, strach, úplná absencia informácií a silnejúca ponorková choroba si však začínajú vyberať svoju daň a z bezpečného útočiska sa tak veľmi skoro stáva klaustrofobická pasca. A vonku zatiaľ vyčkáva "zlo", ktoré prekoná aj tie najhoršie predstavy. Dokážu sa naši hrdinovia spojiť proti spoločnému nepriateľovi a prežiť? 

Deň po (1983)

Režisér Nicholas Meyer premenil skutočné mesto Lawrence v Kansase na post-apokalyptickú pustinu tohto filmu. Okná boli rozbité, autá boli spálené, ulice boli posiate troskami a miestni obyvatelia dostali päťdesiat dolárov za to, že si oholili hlavy a prestali sa kúpať, aby sa podobali obetiam spadu. 

Výsledkom bol doteraz najsledovanejší televízny film s viac ako 100 miliónmi amerických divákov. No film Deň po bol tak tvrdý a pochmúrny, že ABC zriadila špeciálne horúce linky na upokojenie divákov. Dokonca sám Meyer bol tak traumatizovaný svojou prácou na filme, že počas väčšiny svojej produkcie bol chorý. Neskôr sa ukázalo, že trpí klinickou depresiou.

Film bol ovplyvený dokonca aj bývalým prezidentom USA Ronaldom Reaganom, ktorý ho videl v dostatočnom predstihu pred televíznym vysielaním. Vo svojom denníku napísal, že film je „veľmi depresívny“ a poslal Meyerovi dlhý zoznam návrhov na úpravy, do ktorých sa, mimochodom, zapojilo aj ministerstvo obrany, trvajúc na tom, aby Meyer jasne uviedol, že Rusko zasiahne ako prvé, nie USA. Politici presne vedeli, čo robia, vedome krútili bod filmu tak, aby vyhovoval ich vlastnej agende...

13 dní (2000)

Píše sa rok 1962. Prezident John F. Kennedy bol práve zoznámený s tajne nasnímanými fotografiami. Posádka špionážneho lietadla na nich zachytila presun ruských jadrových rakiet na Kubu. Amerika je v šoku a J.F. Kennedy stojí pred závažným rozhodnutím. Generál Curtis LeMay žiada okamžitú odvetnú akciu, prezidentov poradca Kenny O'Donnell a Robert Kennedy nabádajú k zdržanlivosti. Americká armáda je v stave najvyššej bojovej pohotovosti a jej rakety mieri na Moskvu. Trinásť dní trvá kríza. Trinásť dní stojí ľudstvo pred jadrovou vojnou. Stačí stlačiť jediné tlačidlo...

Listy mŕtveho (1986)

Hollywoodsky neprikrášlený obraz Zeme po nukleárnej katastrofe ponúka slávnu ruskú sci-fi natočenú najbližším spolupracovníkom Andreja Tarkovského. Povrch planéty je úplne neobývateľný a spustošený, v lepšie či horšie vybavených krytoch živoria zvyšky populácie, zatiaľ čo armádne vedenie stále vydáva príkazy jednotkám v podzemných pevnostiach a obrnených transportéroch. Ľudia umierajú po tisícoch na následky ožiarenia a utrpenia a tí preživší strácajú v mene prežitia akúkoľvek morálku. Hlavný hrdina, vedec Larsen, obetuje svoju šancu na záchranu v prospech skupinky detí, ktoré lekár z hlavného krytu neuznal za hodné záchrany. Po smrti starého muža preberá písanie jeho denníka najstaršie dieťa a celá detská skupina sa vydáva zničenú krajinou hľadať nový život. 

The War Game (1965)

Napriek tomu, že film trvá len 65 minút, dokázal zanechať množstvo kontroverzie a získať Oscara a dve ocenenia BAFTA. Ide o dokumentárnu dráma popisujúcu výbuch atómovej bomby zhodenej Sovietskym zväzom na malé mestečko v južnej Británii, ktoré vydesilo vedenie televíznej stanice BBC natoľko, že ho odmietla vysielať. Film mohla britská verejnosť zhliadnuť v televízii až v roku 1985. V roku 1967 bol uvádzaný len krátko v kinách. Aj tak však stačil získať cenu Akadémie za najlepší dokumentárny počin roka. Základným znakom Watkinsonovho polodokumentárneho, autentického štýlu sa stali zábery napodobňujúce formu čiernobielych týždenníkov. 

Hra na vojnu je ukážkovým príkladom autorových schopností vytvoriť komplexné, pôsobivé dielo, ktoré sa nijako nevyhýba konfrontácii. Sám Watkins hovorí: "V tomto filme som sa zaujímal o rozpor medzi skutočnosťou a pseudorealitou, ktorú vytvárajú médiá. Pýtam sa: Kde je pravda? V tvrdeniach figúrok, ktoré sa odvolávajú na oficiálne podporované názory, alebo v umelo inscenovaných a fiktívnych scénach, ktoré ilustrujú následky ich prejavov a činov, ktoré tvoria druhú rovinu môjho filmu? Práve kvôli možnosti porovnania som prepojil natočený filmový materiál s ukážkami skutočných rozhovorov. Keď som premýšľal o vhodnej forme, bolo mojím cieľom využiť čo najlepšie film, aby pomohol odhaliť a prelomiť mlčanie médií o problémoch nukleárneho zbrojenia."

Vlákna (1984)

Na záver vám prinášame ako tip desivý, nesmierne pôsobivý a strhujúci film. Je to najlepšie (alebo skôr najhoršie) zobrazenie jadrovej vojny, akú kedy urobili.  Na rozdiel od War Game, tento film bol vysielaný hneď, ako bol vyrobený. Potom sa ale po desaťročia ticho ukrýval a takmer sa na neho zabudlo. Napriek všetkému to však nie je príliš politický film. Geopolitické dôvody vojny sa sotva dotýkajú. Skutočná sila tohto filmu spočíva v rýchlom rozpade spoločnosti a v rôznych životoch. Filmový kritik Peter Bradshaw povedal, že je to jediný film, pri ktorom cítil naozajstný a skutočný strach a dokonca zdesenie.

Snímka zachytáva pravdepodobné následky celosvetovej jadrovej vojny na Veľkú Britániu. Film zaberá časový dej od niekoľkých týždňov pred útokom, až po 12 rokov po útoku. Má dej a hlavné postavy, ale je spracovaný dokumentárnou formou - sprevádza nás komentátor a občas vo filme vidíme štatistiky. Naturalistickým spôsobom zachytáva všetky aspekty jadrovej katastrofy - od demonštrácií pred vojnou, cez útok, deštrukciu, umieranie, hladomor, choroby, jadrovú zimu až napríklad po nevzdelanosť detí, ktoré vyrástli po vojne. Film ukazuje zlyhanie spoločnosti a celkový kolaps civilizácie. Film Vlákna bol po svojom prvom uvedení stiahnutý a dlho sa nesmel vo Veľkej Británii premietať.

Zdroj: telkáč 

Autor: © Zoznam/mCul

Foto: Photo © Igor Kostin (Corbis), Video: YouTube

Tagy: Černobyľ jadrové výbuchy

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov