Filmy amerického režiséra Olivera Stonea sa neraz kontroverzne dotýkajú citlivých tém americkej spoločnosti. Či už vojny vo Vietname v legendárnych filmoch Čata a Narodený 4. júla, amerických prezidentov v snímkach J.F.K. a Nixon, alebo témy násilia v kultovom diele Takí normálni zabijáci. Filmový režisér, scenárista a dokumentarista Oliver Stone sa v stredu 15. septembra dožil 75 rokov.
Oliver Stone sa narodil 15. septembra 1946 v New Yorku. Rodičia budúceho režiséra boli výrazne spoločensky angažovaní. Aj preto trávil detstvo viac v spoločnosti opatrovateliek. Majetní rodičia však dopriali synovi prestížne vzdelanie na Trinity School a na Hill School, prípravnej akadémii v Pottstowne v Pensylvánii.
Počas letných prázdnin, ktoré trávil u starých rodičov vo Francúzsku, sa rodičia rozviedli, v dôsledku čoho sa jeho otec dostal do finančných ťažkostí. Neprestal mu však financovať štúdium a tak Stone nastúpil na Yalovu univerzitu, kde strávil iba rok. Potom odcestoval do Vietnamu, kde pracoval ako učiteľ angličtiny.
Vo Vietname ho zastihla americko-vietnamská vojna. V roku 1967 sa prihlásil do americkej armády, ale po zrážke s vojakmi Vietkongu utrpel zranenie, ktoré ho vrátilo naspäť do Spojených štátov.
Po návrate sa prihlásil na New York University, ktorú ukončil ako bakalár umenia v oblasti filmu. Na univerzite bol jeden z jeho učiteľov americký režisér Martin Scorsese, ktorý ho usmernil, ako má vo filme zužitkovať svoj hnev či frustráciu z vietnamskej vojny a stavu americkej spoločnosti.
Prvý oscarový úspech, Zlatý glóbus a zlom v kariére
Prvý úspech v podobe Oscara a Zlatého glóbusu dosiahol vďaka scenáru k filmu The Midnight Express (Polnočný expres, 1978), ktorý režíroval Alan Parker. Aj napriek úspechu len ťažko hľadal producentov, ktorí by zafinancovali jeho režisérske nápady. Aj preto sa scenáristicky podieľal na dnes už legendárnych filmoch ako Scareface (Zjazvená tvár, 1983), alebo 8 Million Ways to Die (8 miliónov spôsobov ako zomrieť, 1986).
Zlom v režisérskej kariére prišiel v druhej polovici 80. rokov minulého storočia. V roku 1986 totiž nakrútil kultovú snímku o vietnamskej vojne Platoon (Čata), v ktorej sa v hlavných úlohách predstavili Charlie Sheen či Willem Dafoe. Za film dostal Stone Oscara za najlepšiu réžiu a Zlatý glóbus za najlepší film a réžiu.
Občianska vojna v stredoamerickom Salvadore bola témou jeho snímky Salvador z roku 1986. Ostrú kritiku americkej spoločnosti predviedol aj v slávnom filme Wall Street (1987), v ktorom hlavné postavy stvárnili Charlie Sheen a Michael Douglas.
Druhého Oscara za réžiu Stone dostal ďalším filmom o vietnamskej vojne Born on the Fourth of July (Narodený 4. júla, 1989). Vojnového veterána tu hral Tom Cruise, ktorého ocenili Oscarom a Zlatým glóbusom v kategórii najlepší herec v hlavnej úlohe.
Atentátu na amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho sa venoval vo filme J. F. K. (1991). Hlavnú postavu štátneho zástupcu, ktorý pochybuje o oficiálnej verzii atentátu, stvárnil Kevin Costner. Snímka priniesla pre Stonea Zlatý glóbus v kategórii najlepšia réžia.
Ďalšie jeho významné počiny
Vo filme The Doors (1991) zobrazil predčasne vyhasnutý a búrlivý život Jima Morrisona, lídra rovnomennej kultovej kapely. Po ďalšom filme o vojne vo Vietname Heaven & Earth (Medzi nebom a zemou, 1993) nakrútil Stone dnes už kultovú snímku Natural Born Killers (Takí normálni zabijáci, 1994) s Woodym Harrelsonom a Juliettou Lewisovou v hlavných úlohách.
Americkému prezidentovi Richardovi Nixonovi, ktorý rezignoval po afére Watergate, venoval Stone film Nixon (1995). Kontroverzného amerického prezidenta stvárnil britský herec Anthony Hopkins. Americký futbal bol zasa témou drámy Any Given Sunday (v slovenskej distribúcii - Víťazi a porazení, 1999). Režíroval aj film s názvom W, ktorý je založený na živote Georga W. Busha.
Stone sa nevyhol ani veľkým historickým postavám. Pod jeho režisérskou taktovkou vznikol výpravný film Alexander (Alexander Veľký, 2004) s Colinom Farrellom v úlohe Alexandra Macedónskeho.
Ako klasik americkej angažovanej kinematografie sa Stone predstavil aj životopisnou snímkou Snowden (2016). Zobrazil v nej osud Edwarda Snowdena, bývalého spolupracovníka amerického Úradu pre národnú bezpečnosť (NSA), ktorý zverejnil tajné informácie o metódach elektronického sledovania používaných spravodajskými službami.
Výrazne zarezonovali aj jeho dokumentárne projekty ako Secret History of America (Tajná história Ameriky, 2010), The Untold History of the United States (Neznáme dejiny Spojených štátov, 2013), alebo The Putin Interviews (Svet podľa Putina, 2017), ktoré však vyvolali aj mnohé polemiky.
