V apríli príde do kín nový slovenský film Stanko (2016). Snímka scenáristu a debutujúceho režiséra Rasťa Boroša je príbehom dvoch ľudí z okraja spoločnosti, ktorých spojí náhoda a cesta za šťastím. Novinka bude mať slovenskú premiéru 11. apríla ako otváracia snímka prehliadky Týždeň slovenského filmu, ktorá sa bude konať do 17. apríla v bratislavskom kine Lumiere. Do širšej distribúcie sa film dostane o tri dni neskôr.
“Film Stanko je road movie o ľuďoch, ktorí nemali v živote šťastie na to, aby spoznali úprimné medziľudské vzťahy. Je o hľadaní skutočných hodnôt v živote a o tom, že človek sa musí dostať až na úplné dno, aby ich v sebe objavil a začal ich okolo seba vnímať," priblížila titul producentka Barbara Harumová Hessová. Snímka vznikala tri a pol roka a tvorcovia ju nakrúcali prevažne v Taliansku. Na filme spolupracovali aj kameraman Ivo Miko a strihač Peter Harum. Hudbu mal na starosti David Kollar a zvuk Lukáš Kasprzyk.
Hlavnou témou titulu je priateľstvo, univerzálne puto medzi dvoma ľuďmi z okraja spoločnosti. “Pre tento film je zásadná elementárna tenzia dvoch outsiderov, ktorí sú odsúdení tráviť spolu nejaký čas až do bodu, keď už si nie sú cudzí. A nepokoj, ktorý vyplýva z falošnej dôvery alebo vyslovenej nedôvery tých postáv navzájom, rámcovaný na panorámach neznámej cudziny, krásnej ale znepokojujúco neznámej,“ popísal scenárista a režisér Boroš.
Príbeh filmu sa sústredí na Stanka, ktorý sa roky snaží zarábať si na talianskych farmách. Klamstvá a nedodržané sľuby ho však dohnali do situácie, že mu už nikto nechce požičať peniaze. Od bývalého chlebodarcu Paola dostane poslednú šancu - previezť dievča zo Slovenska do Talianska. Stanko netuší a neskôr radšej ani nechce vedieť, ako dievča dopadne. Je pevne rozhodnutý aspoň raz v živote spraviť niečo poriadne. Cesta sa mu však nečakane skomplikuje. S dievčaťom, ktoré mu malo len poslúžiť ako prostriedok ku šťastiu, sa spriatelí.
Mohlo by vás zaujímať:Filmový klub ocenil Evu Novú: Je najlepšou klubovou snímkou roka
Okrem Petra Kočana, ktorý stvárnil titulnú úlohu, si v snímke zahrali samí neherci. Medzi nimi bola aj predstaviteľka spomínaného dievčaťa, 14-ročná Ivka Kanalošová, pre ktorú to bola prvá filmová skúsenosť. Kočan pritom počas celej výroby nečítal scenár. V hlave mal len skutočný príbeh o človeku, o ktorom mu režisér Boroš rozprával. Príčinou tejto formy práce bola snaha filmára o autentický prejav a improvizáciu. Boroš viedol prácu s Kočanom aj s nehercami len cez príbeh a vykreslenie situácií.
"Niektoré scény sme nakrúcali skrytou kamerou. Vďaka tejto koncepcii sa podarilo zaznamenať mnohé neopakovateľné situácie, aj keď o to náročnejšie sme to mali v postprodukcii. V strižni bolo preto primárnym cieľom podporiť túto koncepciu a zachovať hlavnú líniu filmu,“ opísal prácu na filme strihač Harum.
Samotné nakrúcanie filmu bolo podľa tvorcov road movie aj pre nich samých. Ako vysvetlila producentka Harumová Hessová, počas nakrúcania sa im prihodilo všetko, čo sa prihodiť mohlo. Na zdolávanie prekážok tvorcov motivovala práve pozitívna energia a chuť spraviť niečo výnimočné, čo v slovenskej kinematografii ešte nebolo. „Film je aj o hľadaní priateľstva a aj my sme nakrúcali ako priateľský štáb tiahnuci zo dňa na deň viac a viac na juh,“ uzavrela producentka.
Snímka Stanko mala svetovú premiéru v súťažnej sekcii 31. ročníka Medzinárodného filmového festivalu vo Varšave, ktorý sa konal vlani v októbri. Uviedli ju aj počas aktuálneho 23. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Praha - Febiofest.
